Pri dlhodobom znížení koncentrácie kyslíka v krvi (hypoxia) sa objavujú psychické poruchy. Príkladom sú horská nemoc, alebo otrava oxidom uhoľnatým. Pobyt človeka v prostredí s koncentráciou kyslíka pod 7 % vyvoláva bezvedomie, pri koncentrácii nižšej ako 3 % nastáva smrť zadusením. Následky hypoxie závisia aj od jej stupňa a dĺžky trvania.

Neaklimatizovaný horolezec vo výške 3000 m pociťuje rôzne mentálne poruchy (strata súdnosti, ospalosť, dezorientácia v priestore a čase, dráždivosť, bolesť hlavy), ako aj nauzeu, zvracanie, prípadne edém pľúc. Vo výške 6000 m stráca vedomie. Človek sa na 3000 – 5000 m výšku môže aklimatizovať, dôkazom sú osídlené Andy, Himaláje.

Ťažkosti spôsobené krátkodobým nedostatkom kyslíka úplne ustúpia pri dýchaní normálneho vzduchu, prípadne kyslíka. Zotavenie z dlhodobého dusenia je pomalé, spojené s halucináciami, bolesťami hlavy, žalúdočnými ťažkosťami. Môžu vzniknúť aj trvalé následky, napr. obrny, poruchy pamäti, poškodenie obličiek alebo srdcového svalu.