Chronický vysoký príjem NaCl (viac ako 15 g na deň) je rizikovým faktorom pre choroby srdca, mozgové príhody, ale aj pre rakovinu žalúdka. Potvrdzujú to štúdie takmer z celého sveta, napr. Japonska, Číny, Fínska, Kolumbie atď.

V širokej verejnosti sa uznáva, že zvýšený príjem kuchynskej soli vyvoláva zvýšenie krvného tlaku. Dôkladnejšie preskúmanie uvedenej závislosti však poukázalo na to, že korelácia medzi množstvom prijatej soli a krvným tlakom platí len asi pre 15 % obyvateľstva. Na vznik hypertenzie nevplýva len vysoký prívod kuchynskej soli, ale aj ďalšie, rovnako významné činitele, napr. obezita, hyperlipoproteinémia, genetické danosti, ako aj príjem draslíka a vápnika.

Najobvyklejšou príčinou nadbytku sodných iónov Na⁺ je rýchla strata vody, resp. pri dehydratácii spojenej s diabetes insipidus. Niekedy sa môže nadbytok sodných iónov Na⁺ v organizme objaviť po nadmernom potení. Pot je hypotonický roztok solí (0,5 % NaCl). Ak je pri potení rýchlejšia strata vody ako strata solí, dochádza k zmene pomeru vody k soliam v telových tekutinách.

Zaujímavé je zistenie, že rakovinové bunky obsahujú takmer štyrikrát viac sodných iónov Na⁺ ako podobné bunky nerakovinového charakteru. Ukazuje sa, že prudké zvýšenie obsahu sodných iónov (a s ním spojené zvýšenie koncentrácie chloridov) poukazuje viac na proces karcinogenézy ako na jednoduché zvýšenie koncentrácie týchto iónov pri delení buniek.

So soľnou horúčkou sa stretávame nie len u kojencov, ale aj u dospelých. Môže ju vyvolať aplikácia 100 cm³ 3 % roztoku NaCl. Jednorázové požitie 200 g až 280 g NaCl má na dospelého človeka toxický, až smrteľný účinok. Takéto dávky soli používali v Číne pri popravách.