I napriek tomu, že dusík je makrobiogénny prvok, je potrebné oboznámiť sa s jeho nežiadúcimi účinkami. Atmosferický dusík sa cez dýchací systém dostáva do krvi. Zvyšovaním tlaku sa zvyšuje aj jeho rozpustnosť v krvi. Pri rýchlom poklese zvýšeného tlaku sa dusík v krvi uvoľňuje vo forme bubliniek, ktoré môžu upchať drobné cievy, vznikajú poruchy krvného prietoku, prípadne kŕče a bezvedomie (Kesonova choroba potápačov).

Oxid dusnatý vzniká v organizme ako medziprodukt metabolizmu dusíka. Oxid dusnatý je veľmi labilný, s veľmi krátkym biologickým polčasom (5 s). Oxid dusnatý je veľmi reaktívny voľný radikál a pôsobí v bunke takmer v mieste vzniku pre krátku životnosť. Spolu so superoxidovými iónmi tvorí vysoko toxické hydroxylové radikály, zodpovedá za “smrť” neurónov. V lekárskej terminológii je oxid dusnatý nazývaný nitroxidový radikál. V poslednom období sa na výskum oxidu dusnatého investujú desiatky miliónov dolárov. Význam výskumu bol zdôraznený jeho vyhlásením za “Molekulu roka 1992” v jednom z najznámejších vedeckých časopisoch súčasnosti, v časopise Science.