Oxidy dusíka vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív a v doprave. Dusík vo vzniknutých oxidoch má atmosferický pôvod, alebo bol viazaný v palive. Atmosferické oxidy dusíka vznikajú v priestoroch s vysokou teplotou okolo 1350 °C. V zónach s nižšou teplotou reagujú molekuly dusíka s uhľovodíkovým radikálom. Osobné automobily bez záchytných zariadení pri zvyšovaní rýchlosti zvyšujú aj exhaláciu oxidu dusnatého NO. Napríklad pri rýchlosti 50 km.h⁻¹ sa uvoľní 0,6 g NO na každý kilometer dráhy, pri rýchlosti 80 km.h⁻¹ je to už 1,4 g a pri rýchlosti 120 km.h⁻¹ až 3,9 g oxidu dusnatého.

Viaceré výskumy poukazujú na to, že moderné trojcestné katalyzátory v benzínových motoroch zachytávajú až 80 % škodlivých produktov, najmä oxidu uhličitého CO₂, oxidu uhoľnatého CO a oxidov dusíka NO_x, ale sú aj zdrojom oxidu dusného N₂O, ktorý má podiel na otepľovaní Zeme, skleníkovom efekte. Benzínové automobily s katalyzátormi produkujú viac oxidu dusného N₂O než automobily bez nich a tiež viac ako automobily s dieselovými motormi. Najvýraznejšie rozdiely sú pri nízkych rýchlostiach a po studenom štarte.

Dusičnany spolu s podstatne toxickejšími dusitanmi sa používajú v potravinárskom priemysle na stabilizáciu farby mäsových výrobkov, pri výrobe syrov, ale aj na predĺženie trvanlivosti ulovených rýb. Prítomnosť dusičnanov je nežiaduca pri konzervárenskej výrobe, keďže vyvoláva zvýšené uvoľnenie cínu a olova z kovových obalov.

Koncentrácie dusičnanov v rýchlenej zelenine sú vyššie ako vo voľne pestovanej. V jednej 50 gramovej porcii rýchleného hlávkového šalátu v zimnom období prijíma človek 250 – 300 mg dusičnanov. Paradoxné je, že túto rýchlenú zeleninu v zimnom a jarnom období dávame práve deťom a chorým ľuďom. Zvýšená konzumácia rýchlenej zeleniny sa považuje za možnú príčinu zvýšenej úmrtnosti obyvateľstva na južnom Slovensku. Medzi zeleninu s vysokou koncentráciou dusičnanov patrí okrem šalátu (3134 mg⋅kg⁻¹), aj reďkvička (2289 mg⋅kg⁻¹), kaleráb(1877 mg⋅kg⁻¹), ale aj kapusta (954 mg⋅kg⁻¹) a mrkva (542 mg⋅kg⁻¹). Rajčiny (76 mg⋅kg⁻¹), paprika (156 mg⋅kg⁻¹) a cibuľa (179 mg⋅kg⁻¹) patria medzi zeleninu s nižšou schopnosťou kumulovať dusičnany. V zelenine nie je zistená koncentrácia rovnaká v celom objeme. Napríklad u mrkvy sa takmer 90 % prítomných dusičnanov nachádza v strede a v okrajovej vrstve je len 10 % dusičnanov. V listovej zelenine sú dusičnany kumulovaná predovšetkým v žilnatine (90 %).

Do organizmu sa dusičnany dostávajú aj pitnou vodou. Dusičnany sú v malých koncentráciách prítomné takmer vo všetkých vodách. V podzemných vodách sa ich koncentrácia mení podľa vegetačných období. Najvyššia koncentrácia dusičnanov je vo vegetačnom kľude. V oblastiach borovicových a agátových lesov, je vyššia koncentrácia dusičnanov a dusitanov, ako v oblastiach smrekových a dubových lesov. Príčinou sú pôdne baktérie schopné viazať voľný dusík, ako aj nitrifikačné baktérie.

Väčšina minerálnych vôd je na dusičnany chudobná. Výnimku tvorí napr. Šaratica. Atmosferické vody sú na dusičnany bohaté v búrkovom období.