Koncentrácie draselných iónov K⁺ vo vodách sa pohybujú v intervale 4 – 10 % koncentrácie sodných Na⁺ iónov. Spôsobuje to menšia rozpustnosť draselných zlúčenín ako sodných, ale aj to, že draslík je rastovým prvkom rastlín, ktoré ho z podzemných vôd odčerpávajú. Vo vode svetových oceánov je priemerná koncentrácia sodných iónov 10 g⋅dm⁻³ a koncentrácia draselných iónov 0,4 g⋅dm⁻³.

Draslík je tak rozšírený prvok, že jeho nedostatok nie je pravdepodobný, s výnimkou patologických stavov.

Zdrojom draselných iónov K⁺ je predovšetkým rastlinná potrava. Vo vegetatívnych častiach rastlín je vyššia koncentrácia draselných iónov K⁺ ako v generatívnych častiach. Napr. v obilnom zrne je desaťkrát nižšia koncentrácia draselných iónov ako v mladom vegetačnom štádiu. Bohatým zdrojom draselných iónov K⁺ sú aj strukoviny a ovocie. Pri kuchynských úpravách mäsa sa 60 % draselných iónov vylúhuje do vývaru.

Tabuľka 3. Množstvo draselných iónov v rôznych potravinách.

Pomerne veľa draslíka obsahujú aj huby (3 – 6 % v sušine), takže konzumovaním potravy obsahujúcej huby, prijíma organizmus aj rádionuklid draslíka ⁴⁰K. Prirodzená rádioaktivita húb z uvedeného dôvodu dosahuje hodnotu okolo 1,2 – 1,9 kBq⋅kg⁻¹ sušiny. Táto úroveň, tzv. rádioaktívne pozadie, je u húb vyššia ako u rastlín. Podľa medzinárodnej komisie pre ochranu pred žiarením platí pre potraviny hygienický limit 0,6 kBq⋅kg⁻¹. Aktivitu rádioaktívnych potravín však nespôsobuje len rádionuklid draslíka ⁴⁰K, ale aj iné prírodné (²²⁶Ra, ²³²Th, ¹⁴C, ³H) a umelé (¹³⁷Cs, ⁹⁰ Sr, ²³⁹Pu, ²⁴⁰Pu) rádionuklidy. Z pôdy sa rádionuklidy dostávajú do vody, ale predovšetkým do rastlín. Hoci nakumulované rádionuklidy v rastline nemusia spôsobiť rastové a vývojové anomálie, môžu však vyvolať negatívne javy v živočíšnom, resp. ľudskom organizme.

Tabuľka 4. Rádioaktivita potravín spôsobená prírodnými a umelými rádionuklidmi