Draslelné ióny K⁺ majú vo vnútri bunky rovnaké funkcie ako sodné ióny Na⁺v mimobunkovej tekutine. Ovplyvňuje acidobázickú rovnováhu, osmotický tlak a zadržiavanie vody. Draselný ión K⁺ prechádza cez membrány ľahšie ako sodný ión, pretože je menej hydratovaný. Na draselný ión K⁺ sa viažu 4 molekuly vody, kým na sodný ión Na⁺(ako už bolo uvedené) 10 molekúl vody.

Draselné ióny sa uplatňujú pri mnohých vnútromolekulových procesoch, napr. v metabolizme sacharidov, bielkovín, pri aktivácii molekúl pomocou ATP a v iných procesoch živých organizmov. Pri transporte jedného gramu glykogénu do tkaniva je súčasne zadržaných 0,36 mmol K⁺ iónov. Ukladanie dusíka do svalových bielkovín vyžaduje prísun K⁺ iónov. Draselné ióny sa odporúčajú podávať aj pri aplikácii aminokyselín. Je to potrebná informácia pre tých, ktorí sa aplikovaním aminokyselín snažia získať mohutnú svalovú hmotu. Na vytvorenie 100 g svalovej bielkoviny ľudský organizmus potrebuje 60 mmol draselných iónov. Draselné ióny priaznivo ovplyvňujú uvoľňovanie inzulínu z pankreasu a zároveň teda aj hladinu cukru v krvi.

Koncentráciu draselných iónov K⁺ v organizme regulujú predovšetkým obličky. Z potravy sa resorbuje takmer 90 % draselných iónov. Vylučovanie draselných iónov obličkami je ovplyvňované nielen funkčnosťou obličiek, ale aj acidobázickou rovnováhou a aktivitou kôry nadobličiek. Schopnosť obličiek vylučovať draselné ióny je taká veľká, že hyperkalémia sa neobjaví ani pri požití relatívne veľkého množstva draselných iónov, ak nie je porušená funkcia obličiek. Adrenokortikoidy, hormóny kôry nadobličiek, podporujú spätnú resorpciu sodných iónov a vylučovanie draselných iónov. Zvýšená aktivita kôry nadobličiek, napr. nádorom, alebo podávaním nadobličkových hormónov spôsobuje nadmernú spätnú väzbu sodných iónov Na⁺ a straty draselných iónov K⁺ močom.