Tematický celok – zloženie a štruktúra anorganických látok

V tomto tematickom celku upozorňujeme na skutočnosť, že aj biogénne prvky majú medzi prírodnými nuklidmi aj rádioaktívne. Príkladom môže byť aj nuklid draslíka 40K (ß žiarič s polčasom rozpadu 1,3.109 rokov). Z uvedeného dôvodu sú rádionuklidy draslíka prítomné aj v ľudskom organizme. Sú zdrojom prirodzeného rádioaktívneho žiarenia ľudského organizmu.

Tematický celok – periodický zákon a periodická sústava chemických prvkov

Pri učive o alkalických kovoch (sodík, draslík) je vhodné venovať pozornosť tomu, že zákonitosti periodického zákona sú všeobecné, uplatňujú sa nielen v "laboratórnej" chémii, ale aj v živých organizmoch. Keďže sodné Na+ a draselné ióny K+ majú, ako vyplýva z periodického zákona, podobné vlastnosti, môžu sa v živých organizmoch vzájomne nahrádzať. Sodné Na+ a draselné ióny K+ pôsobia v tele antagonisticky. Nie je to výnimočný prípad. Antagonistami je aj lítium a draslík, alebo vápnik a horčík a pod. Vzájomné zastúpenie prvkov má aj nežiadúce účinky, napríklad, ak draselné ióny vytláčajú sodné ióny, zapríčiňuje to pre organizmus stratu vody, a naopak, ak sodné ióny nahrádzajú ióny draselné, organizmus sa obohacuje vodou. Čím viac sodných iónov, tým je v organizme viazanej väčšie množstvo vody. Tento jav súvisí s nerovnakou hydratáciou iónov.

Tematický celok – chemia prvkov s

Príjem sodných a draselných iónov potravou by mal odpovedať hmotnostnému pomeru iónov v organizme (2 : 1). Tento pomer je lepšie zachovaný v rastlinnej, než živočíšnej potrave. V svalovine (mäse) lovnej zveri je priaznivejší pomer draselných a sodných iónov, ako v svalovine chovných druhov. Rozdiel je aj v jednotlivých druhoch živočíchov (Zdroj – tabuľka 3.).

Draslík je potrebný pri transporte glykogénu, ako aj pri tvorbe svalových bielkovín. Jeho koncentráciu v organizme je žiaduce sledovať pri nadmernej námahe, dlhodobom zaťažení organizmu, ale aj pri aplikácii aminokyselín s cieľom nahromadenia svalovej hmoty.

S nadbytkom draselných iónov v organizme sa stretávame veľmi zriedkavo, najčastejšie pri zlyhaní funkcie obličiek. Oveľa častejšie nastáva stav s nedostatočnou koncentráciou draslíka. Hypokalémiu môžu vyvolať odtučňovacie diéty, ale aj strava bohatá na tuky, sacharidy a kuchynskú soľ. Táto informácia je dôležitá, pretože mnohé stredoškoláčky obmedzujú príjem potravy, resp. aplikujú rôzne odtučňovacie kúry bez lekárskeho dozoru. Hypokalémia sa objavuje aj po nadmernej strate tekutín (hnačky), užívaní liekov s močopudným účinkom, pitím alkoholu a kávy. Aj stres môže zapríčiniť hypokalémiu, podobne ako infúzie (napr. po operáciách), ktoré neobsahujú draselné ióny.

Medzi základné údaje o draslíku a jeho vzťahu k ľudskému organizmu, ktoré je žiaduce si osvojiť už na základnej škole a strednej škole navrhujeme zaradiť nasledujúce poznatky:

STREDNÁ ŠKOLA – nad všeobecný základ