V lekárstve sa jód vo forme jodidu draselného KI používa od roku 1819 pri liečení strumy. Avšak už dávno predtým sa struma úspešne liečila užívaním extraktu z hnedých a zelených morských chalúh (rodu Fucus a Laminaria). Viac jódu je v hnedých chaluhách (0,45 hmotnostných percent). O strume sa píše už v indických Védach, Starom zákone i v čínskych rukopisoch.

Jód sa využíva vo forme jódovej tinktúry (1 – 2 % liehový roztok jódu) na dezinfekciu okolia rán. Antiseptická účinnosť jódu sa zakladá na oxidačných vlastnostiach elementárneho jódu. Jeho používanie sa však obmedzuje pre možnosť vzniku hypersenzitívnych reakcií rôzneho typu (začervenanie kože, zápal a pod.).

K profylaxii pooperačných infekcií a k lokálnemu ošetreniu popálenín sa používajú jodoformy. Jodoformy sú voľné komplexy elementárneho jódu s molekulou vhodného nosiča. Jód je nekovalentne viazaný na makromolekulárny nosič. Jedným z takýchto komplexov je aj jód-polyvinylpyrolidon (PVP-I), používaný najmä ako antiseptikum. Pôsobí na metabolizmus vegetatívnych foriem baktérií, mikroskopických húb, pliesní a selektívne aj vírusov tak výrazne, že nie je takmer možná ich rezistencia. PVP-I je účinný aj voči kmeňom rezistentným na antibiotiká. Pri zápalových a infekčných ochoreniach ústnej dutiny, mandlí a hltanu sa používa polyvidon jód (Jox), ktorý pri kontakte s kožou alebo sliznicou uvoľňuje jód.

Jodid draselný KI sa používa pri liečení syfilisu a artériosklerózy. V dôsledku využívania a zneužívania jadrovej energie sa do životného prostredia dostáva významné množstvo rádioaktívneho jódu ¹³¹I, ktorý sa dostáva do organizmu inhaláciou a neskôr potravovým reťazcom. Rádioaktívny jód ¹³¹I spôsobuje vnútorné ožiarenie organizmu. Zvýšená dávková záťaž obyvateľstva SR izotopom ¹³¹I bola v roku 1965 po vykonaní sérií pokusov s jadrovými zbraňami. A ďalšia v roku 1986 po černobyľskej havárii jadrového reaktora, kedy sa do atmosféry uvoľnilo 7,4,10¹⁷ – 1,85.10¹⁸ Bq ¹³¹I.

Organizmus si možno chrániť v prvých etapách šírenia izotopu ¹³¹I v atmosfére pobytom v budovách, dýchaním cez vlhkú vreckovku (3 až 5-krát zníži aktivitu). Najvýznamnejšia je blokáda pomocou stabilného jódu. Jód vo forme jodidu, napr. KI, je v priebehu 30 – 60 minút vstrebaný a zachytený štítnou žľazou, ktorá ho zabuduje do hormónov. Biologický polčas tyroxínu je 80 dní. Jodid draselný KI podaný súčasne, alebo krátko pred expozíciou rádiojódu, umožní štítnej žľaze zachytiť len asi 3 % rádionuklidu. Predĺženie času užitia KI po expozícii umožňuje zvyšovanie absorpcie rádioaktívneho jódu. Užitie jodidu draselného KI tri hodiny po expozícii má len 50 % efekt, po 6. hodinách je ochranný účinok takmer bez efektu. Ale aj neskôr treba ešte užívať stabilné jodidy, aby sa obmedzilo opätovné využitie rádioaktívneho jódu v organizme. Jódová profylaxia stabilným jódom môže vyvolať rôzne vedľajšie účinky, napr. zápal slinnej žľazy, rôzne alergické reakcie. Najzávažnejšími komplikáciami sú hypo- a hypertyreózy. Veľké riziko hypertyreózy sa môže vyskytnúť u starších osôb a u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením. Riziko podávania jódových tabletiek je nie len u kardiovaskulárnych pacientov, ale aj u osôb starších ako 45 rokov, u ktorých sa zistila citlivosť na jódové preparáty, alebo ktorí sú liečení na ochorenie štítnej žľazy. Pre dospelých sa odporúča 100 mg jódu (130 mg KI) a pre deti mladšie ako 1 rok 50 mg jódu (65 mg KI) počas troch dní. Vlastne dovtedy, kým sa rádionuklid vylučuje močom. Životnosť preparátov s jodidom draselným je dva roky, potom ich treba vymeniť. Výhodnejšie je používať jodičnan draselný, ktorého exspirácia je 10 rokov.