Jód je v prírode rozptýlený v pôde, vode i vo vzduchu. Nie je rovnomerne zastúpený. Vo vode sa rozpúšťa horšie ako ostatné halogény, no aj tak ho dažďová voda z pôdy vyplavuje. Vo vnútrozemských oblastiach je v pôde malé množstvo jódu. U nás sú to hlavne horské oblasti (Orava), ale aj niektoré nížiny, napr. Žitný ostrov. V pôdach sa nachádza 300 – 600 mg⋅kg⁻¹ jódu a v suchozemských rastlinách 1 μg⋅kg⁻¹ sušiny. Oveľa bohatšie na jód sú potraviny morského pôvodu (živočíchy, rastliny), pretože morská voda obsahuje jód v koncentrácii 20 – 50 μ g⋅dm⁻³. Riečne vody zvyčajne neprekračujú 5 μ g⋅dm⁻³ jódu. Dažďová voda obsahuje jód v intervale 1,8 až 8,5 μ g⋅dm⁻³. Veľké koncentrácie jodidov sú v minerálnych vodách fosílneho pôvodu, napr. vody z lokality Číž obsahujú 23 – 40 mg⋅dm⁻³ a lokality Darkov 20 – 75 mg⋅dm⁻³.

V atmosfére prímorských oblastí je neporovnateľne vyššia koncentrácia jódu ako vo vnútrozemí. Vo vzduchu nad morom bolo namerané 17 μg⋅m⁻³ jódu, kým s strednej Európe sa obsah jódu vo vzduchu blíži k nule (0,5 μg⋅m⁻³).

Väčšinu denného príjmu jódu zabezpečuje mlieko, ryby a vajcia. Mlieko obsahuje viac jódu v zime, keď je dobytok kŕmený koncentrovanejším krmivom. Určité množstvo jódu je aj v zelenine a obilninách. Smažením a grilovaním sa môže znížiť obsah jódu v rybách o 20 % a varením až o 60 %.

Červené farbivo erytrozín používané v koktailoch a kandizovanom ovocí obohacuje potravinu o jód. Jeho maximálne povolené množstvo v potravinách a nápojoch je 200 mg⋅kg⁻¹ . Využiteľnosť jódu z erytrozínu je malá (2 – 5 %).

Zdrojom jódu v našich podmienkach okrem fortifikovanej soli a morských živočíchov sú aj sušené slivky a kiwi.

Obr. 1. Červené farbivo erytrozín.

FORTIFIKÁCIA POTRAVÍN

V USA sa už roku 1916 sa začala fortifikovať kuchynská soľ jodidmi, aby sa predišlo negatívnym účinkom deficitu jódu v organizme. Na našom území sa kuchynská soľ jodiduje od roku 1951 na podnet doc. J. Podobu, CSc., najskôr v nižších koncentráciách (7 mg⋅kg⁻¹), dnes 25 mg⋅kg⁻¹ jodidu draselného KI.

Pri nevhodnom uskladnení (otvorená nádoba, uplynutie záručnej doby) sa jód z kuchynskej soli stráca. V súčasnosti sa v našich domácnostiach objavujú aj soli dovážané z Poľska, Rakúska, ako aj morská soľ, ktoré väčšinou nezodpovedajú našim normám pre nízky obsah jódu. Morská soľ obsahuje 8 mg⋅kg⁻¹ jodidu draselného KI, čo je dostačujúca koncentrácia pre obyvateľov prímorských oblastí, ktorí prijímajú jód do organizmu aj z iných zdrojov, napr. inhalovaním prímorského vzduchu.