Jód je biogénna látka, ktorá veľmi úzko súvisí s činnosťou štítnej žľazy. Hormóny štítnej žľazy výrazne ovplyvňujú mentálny aj somatický proces, preto je potrebné mať vedomosti o jeho zdrojoch, absorpcii, ako aj o účinkoch nadlimitných a najmä deficitných množstiev v ľudskom organizme.

Slovensko patrí medzi krajiny využívajúce jadrovú energiu a preto môžu nastať havarijné situácie. Keďže Slovensko je rozlohou malé, týka sa to bezprostredne všetkých obyvateľov, v menšej alebo väčšej miere. Chémia poskytuje priestor pre informácie o účinku rádioaktívnych látok na ľudský organizmus, napr. o jóde 131I. V učebniciach chémie stredných škôl nechemického zamerania sa informácie o jóde nespomínajú v súvislosti s ľudským organizmom. Iba v učebnici pre gymnáziá sa uvádza informácia o jódovej tinktúre, bez vysvetlenia, prečo sa jej používanie obmedzuje.

Problematika účinku rádioaktívneho jódu 131I na ľudský organizmus poskytuje možnosti priblíženia chemických výpočtov k potrebám človeka. Využijeme udalosť, ktorá sa stala u nás po Černobyľskej havárii. Ľudia nemali k dispozícii tablety KI a tak chceli získať jód z dostupnej kuchynskej soli. Je vhodné vypočítať aké množstvo kuchynskej soli by museli postihnutí obyvatelia konzumovať, aby organizmus chránili pred nežiadúcimi rádioaktívnymi účinkami rádionuklidov jódu. Takéto postupy vo vyučovaní naučia žiakov využívať svoje vedomosti na prehodnotenie neoverených informácií, napr. z reklamných ponúk.

Stredná škola – nad všeobecný základ