Koncentrácia medi v zemskej kôre sa priemerne pohybuje okolo 50 mg⋅kg⁻¹. V podzemných a povrchových vodách, ale aj v minerálnych vodách je meď väčšinou v koncentrácii jednotiek a desiatok μ g⋅dm⁻³. Pri obmedzovaní rozvoja rias v povrchových vodách (nádrže, priehrady) sa prechodne zvyšujú koncentrácie medi na 1 mg⋅dm⁻³. Kyslé vody z okolia rudných ložísk obsahujú vysokú koncentráciu medi, desiatky až stovky mg⋅dm⁻³. Morská voda obsahuje priemerne 3 μ g⋅dm⁻³. V pitnej vode koncentrácia medi kolíše vo veľkom intervale, od niekoľko μ g⋅dm⁻³ do 1 mg⋅dm⁻³ v závislosti od pH, tvrdosti vody, typu použitého vodovodného potrubia a armatúr. Koncentrácia medi nad 1 mg⋅dm⁻³ dodáva vode nepríjemnú chuť.

Bežná strava obsahuje dostatok iónov medi. V tuhých potravinách môže koncentrácia medi dosahovať 25 mg⋅kg⁻¹ a v nápojoch 1 mg⋅dm⁻³. Pri používaní pestrej stravy nevznikajú problémy pri dodávaní dennej potreby iónov medi pre organizmus. Príjem iónov medi je priemerne 3 mg na kg potravy. Na ióny medi sú bohaté potraviny rastlinného aj živočíšneho pôvodu, najmä pečeň, obličky, orechy, hrozienka, huby, sušené strukoviny a morské živočíchy. Ale aj postreky na ovocí a zelenine prinášajú ióny medi do organizmu.

Zdrojom emisií medi do ovzdušia sú predovšetkým hutnícke závody na výrobu medi, železa a ocele, ale aj zlievarne mosadze, bronzu a iných zliatin medi. V roku 1996 v imisnom areáli Kovohuty Krompachy a Železorudné bane Rudňany v pôdach namerali nadlimitné hodnoty medi. Zvýšené koncentrácie medi boli namerané aj v mlieku a následne aj v krvnom sére teliat.