Pretože rádionuklid cézia ¹³⁷Cs môže nahradiť ióny draslíka v molekulách živých organizmov, po kontaminovaní životného prostredia sa stáva súčasťou rastlín a živočíchov. Rádionuklid cézia ¹³⁷Cs sa najviac kumuluje v mliečnych a pekárenských výrobkoch (múka). Bezpečnejšie sú v tomto prípade potraviny zo zeleniny, ovocia a mäsa. Ani vo vode nezaznamenávame také koncentrácie ako v mlieku. Odporúča sa mlieko, mliečne a múčne výrobky v kriticky ohrozenom čase (výbuch, havária) vylúčiť čo najviac z jedálneho lístka. Netýka sa to pekárskych produktov vyrobených z múky získanej pred kontamináciou.

Na základe výskumu realizovanom po havárii černobyľskej elektrárne v roku 1986 možno konštatovať zvýšenie rádionuklidu cézia ¹³⁷Cs vo voľne rastúcich hubách. Vyššie hodnoty ¹³⁷Cs v hubách boli zistené vo vyšších a horských polohách, porovnaním s hubami v nižších polohách. Vysvetľuje sa to tým, že vyššie polohy zachytávajú viac mrakov, medzi ktorými sú aj mraky s prachovými rádioaktívnymi časticami. Huby ihličnatých lesov sú viac kontaminované než huby z lesov listnatých a tie viac ako huby rastúce na lúkach. Vysvetľuje sa to tým, že z ihličia a listov stromov sa postupne zmýva prach rádionuklidov, ktorý sa dostáva do hlbších vrstiev substrátu, odkiaľ huby získavajú živiny. Namerané aktivity rádionuklidu ¹³⁷Cs narastali od nížin do vysokých polôh od 2,5 do 20 kBq⋅m⁻³. Veľký vplyv na koncentráciu cézia v hubách, okrem vplyvu prostredia, má aj druh húb. Na rozdiel od ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) sa rádioaktívne cézium hromadí najmä v hríbovitých hubách, pedovšetkým v plodniciach.

Tabuľka 1. Druhy húb so zvýšenými a veľmi nízkymi aktivitami rádioaktívneho cézia

Vplyv kuchynských úprav na rádioaktivitu húb

Sušenie hríbov nemá vplyv na rádioaktivitu hríbov, pretože pri sušení sa z hríbov odparuje voda, čo neovplyvňuje aktivitu žiarenia. Rádioaktivitu húb však môže znížiť vylúhovanie vodou pri namáčaní, varení, dusení, najmä pri pokrájaných hubách. Napríklad pri polhodinovom namáčaní sušených plátkov húb vo vode s teplotou 20 °C klesla aktivita rádioaktívneho žiarenia asi na 1/3. Po päť minútovom vare hríba hnedého a suchohríba žltomäsového prešlo do výluhu asi 80 % rádionuklidu cézia ¹³⁷Cs, ale za ďalších 15 minút sa vylúhovalo už iba 7 %. Vyluhovanie je účinnejšie u húb mrazených alebo sušených, než čerstvých, z dôvodu narušenia membrán (bunečných stien) uvedenými konzervačnými postupmi. Vodu s vyluhovaným céziom ďalej nepoužívame, zlievame ju z hríbov, čím dochádza aj k stratám cennných látok.