Cézium objavili v roku 1860 pomocou spektrálnej analýzy R. W. Bunsen a G. R. Kirchhoff. Pomenovanie získal podľa dvoch charakteristických modrých čiarach v emisnom spektre (lat. Caesius = sivomodrý). Cézium sfarbuje plameň do modra (λ = 455,5 nm).

Cézium je prvok, ktorý nie je významne zastúpený v zemskej kôre. Na celom svete sa ho ročne získava len asi 5000 kg a to ešte ako vedľajší produkt pri výrobe lítia.

Po jadrových výbuchoch spojených s výskumom jadrových zbraní a po haváriách jadrových elektrární sa životné prostredie obohacuje o rádionuklidy cézia, najmä ¹³⁴Cs a ¹³⁷Cs. Pri černobyľskej havárii v roku 1986 sa do ovzdušia, okrem krátkodobých rádionuklidov (¹³¹I, ¹³²Te), dostali aj dlhožijúce rádionuklidy, ¹³⁷Cs s polčasom rozpadu 33 rokov a ¹³⁴Cs s polčasom rozpadu 2,06 roka. Ich zastúpenie vo vzduchu po havárii bolo v pomere 2 : 1. V súčasnosti sa v ovzduší vyskytujú najmä nuklidy cézia ¹³⁷Cs, ktorý je ß a g žiaričom. V období rokov 1989 – 1994 nameraná aktivita rádionuklidu ¹³⁷Cs vo vzduchu nad naším územím dosahovala hodnoty v intervale 3.10⁻⁷ – 6.10⁻⁵ Bq⋅m⁻³. Kontaminácia potravín a poľnohospodárskych produktov rádionuklidom cézia ¹³⁷Cs klesá od roku 1991 vo väčšine sledovaných zložiek pod úroveň 1 Bq⋅m⁻³. V súčasnosti sa pohybuje na úrovni hodnôt monitorovaných pred haváriou černobyľskej jadrovej elektrárne.