Toxické účinky chromitých zlúčenín sa objavujú až pri veľmi vysokých dávkach, preto otrava bežnou potravou nie je možná. Smrteľná dávka chromitých zlúčenín je 500 mg⋅kg⁻¹.

Toxickejšie sú zlúčeniny chrómu s oxidačným číslom šesť Cr^VI, ktoré sa vstrebávajú 3 až 5-krát lepšie ako chromité zlúčeniny a smrteľná dávka je 5 mg⋅kg⁻¹. Zlúčeniny Cr^VI sú sto až tisíckrát toxickejšie ako zlúčeniny Cr^III. Toxicita chrómu okrem oxidačného čísla závisí aj od rozpustnosti.

Pre organizmus je toxická aj prítomnosť chrómanových iónov . Dichrómny pôsobia toxickejšie ako chrómany. Pri pôsobení chrómanov na poranenú pokožku sa tvoria vredy, neskôr nadobúdajú veľké rozmery, prenikajú až ku kosti. Objavujú sa aj kožné vyrážky a svrbiace pľuzgiere. Precitlivenosť na chróm môže byť taká veľká, že ochorenie vzniká už pri nosení šperkov (náramok, náušnice a pod.) z kovu obsahujúceho chróm.

Ľudia inhalujúci dlhodobo prach obsahujúci vysoké koncentrácie chrómu zomierajú na tzv. chrómovú rakovinu pľúc. Chrómanovým zlúčeninám sa pripisuje karcinogénny účinok pri dlhodobom pôsobení. Vyskytuje sa karcinóm bronchov, rakovina nosa, zvýšený výskyt nádorov prostaty a obličiek.

Vzduch je znečistený chrómom z metalurgických závodov, spaľovaním uhlia, ktoré môže obsahovať až 60 mg⋅kg⁻¹ chrómu. Uvoľňuje sa aj pri zváraní legovaných ocelí a fajčením cigariet.