1. Keby ste mali v uzavretých nepriehľadných nádobách fluór, chlór, bróm a jód. Ktorú z nádob by ste mohli otvoriť a pozrieť do nej bez toho, aby ste ohrozili svoje zdravie?
2. Ak prestaneme soliť prijímanú potravu, dôjde k deficitu chloridových iónov v organizme?
3. Čo rozumiete pod “skryté zdroje soli (NaCl)” v potravinách? Uveďte niektoré potraviny so skrytými zdrojmi NaCl.
4. Každá vec, každý jav má svoje pozitívne, aj negatívne stránky. Aké sú pozitíva a negatíva chlórovania pitnej vody?
5. Aké hodnoty pH je možné namerať v žalúdku po trávení, pred jedlom, po jedle a pod.?
6. Aký význam má, že v priebehu dňa sa v žalúdku mení hodnota pH?
7. V návode na užívanie lieku je odporúčanie: “užívať pred jedlom”. Je rozdiel ak ho užijeme tesne pred jedlom, alebo hodinu pred jedlom?
8. Funkciou kyseliny chlorovodíkovej, ktorá je prítomná v žalúdočných šťavách, je rozleptať potravu na menšie kúsky, alebo má inú funkciu?
9. Vysvetlite pojem acidobázická rovnováha.
10. Kde môže prísť každý človek do styku s fosgénom?
11. V súčasnosti čoraz viac sú prípady, že pri požiaroch v interiéroch (budovách), sú ľudia otrávený nielen oxidom uhoľnatým, ale aj fosgénom. Kde sa v horiacich budovách berie fosgén?
12. Je rozdiel medzi odporučenými dennými dávkami chloridových iónov Cl⁻ pre deti a dospelých?
13. Je správne, keď dochutené jedlo pre dospelých podávame aj malým deťom?

Odpovede:

1. Najlepšie ani jednu. O toxických účinkoch chlóru vieme, silnejšie dráždivé účinky má fluór. Aj bróm dráždi sliznice a treba s ním pracovať opatrne, aby sa kvapalný Br nedostal do kontaktu s kožou. Najmenej dráždivé účinky má jód, charakteristický sublimačnými vlastnosťami.
2. Pri prestrej strave dostáva organizmus za bežných podmienok dostatok potrebných chloridových iónov.
3. Potraviny so skrytými zdrojmi soli sú tie, kde nevidno soľ a ani nie je ju veľmi cítiť. Takýmito potravinami sú údeniny, syry, bryndza a pod.
4. Chlórovaním pitnej vody sa zabezpečuje jej biologická nezávadnoť. Chlór sa vo vode môže viazať na niektoré organické zvyšky a vytvátať chlórmetány, hlavne trichlórmetán, prejavujúce sa možnými rakovinovými účinkami
5. pH v žalúdku, ktorý je v kľude je neutrálne. Pri pociťovaní hladu sa pH znižuje a môže dosiahnuť až hodnoty 1,7.
6. Kyslé prostredie v žalúdku ničí baktérie z prijatej potravy, ale aj aktivuje enzým na štiepenie bielkovín.
7. Áno. V oboch uvedených prípadoch nie je v žalúdku rovnaká hodnota pH, ktorá ovplynňuje účinnosť látky v tablete.
8. Funkcia kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku je vysvetlená v odpovedi na 6 otázku..
9. pH telovych tekutín sa mení vplyvom látok v prijatej potrave. Aby nedochádzalo v veľkým výkyvom pH, sú v telových tekutinách látky, ktoré pri okyselení znižujú koncentráciu vodíkových iónov, resp. pri zvýšenej alkalite sa ju snažia eliminovať. pH krvi by mala byť v intervale 7,36 – 7,44.
10. Fosgén vziká pri požiaroch, kde horia látky s chlórovaných uhľovodíkov, napr. PVC – podlahoviny, nábytok a pod.
11. Odpoveď možno nájsť v predchádzajúcej odpovedi.
12. Malým deťom do jedného roku nesolíme jedlo, pretože nemajú dostatočne vyvinutý vylučovací systém. Obličky nedokážu filtrovať prijaté množstvá sodných a chloridových iónov.
13. Nie. zdôvodnenie najdete v predchádzajúcej odpovedi.