Do ľudského organizmu sa kadmium dostáva priamo, alebo sprostredkovane z kontaminovaného životného prostredia. Pre jeho toxické účinky bol zavedený monitoring atmosféry, litosféry a hydrosféry.

Priemerná ročná koncentrácia kadmia v rokoch 1980 – 1988 v krajinách Severnej Európy bola približne 0,1 – 0,5 ng⋅m−3 vo vidieckej oblasti, 0,1 – 10 ng⋅m−3v mestskej oblasti a 1 – 20 ng⋅m−3 v priemyselných oblastiach. V blízkosti emisného zdroja bolo namerané až 100 ng⋅m−3.

Ak predpokladáme v ovzduší koncentráciu kadmia 50 ng⋅m−3 a celkový denný príjem vdýchnutého vzduchu je 20 m3, potom denný príjem kadmia nepresahuje 1 mg. Na základe údajov z monitorovacích staníc možno konštatovať, že na celom monitorovanom území Slovenska je úroveň znečistenia ovzdušia kadmiom pod limitnou hodnotou 0,01 mg⋅m−3.

Tabuľka 1. Priemerné ročné koncentrácie kadmia v polietavom prachu zistené na monitorovacích staniciach za obdobie rokov 1996 – 1999

Lokalita

Stanica

Koncentrácia kadmia v rokoch [ ng⋅m−3]

1996

1997

1998

1999

Bratislava

Koliba

0,7

0,6

0,5

0,6

Tesco

1,1

0,6

0,6

0,9

Petržalka

 

0,6

0,6

1,1

Trnavské Mýto

1,0

0,6

0,6

1,5

Banská Bystrica

Námestie Slobody

1,2

0,7

1,2

1,6

Horná Nitra

Handlová

1,1

0,7

0,7

0,8

Prievidza

1,1

 

0,3

0,4

Hliník nad Hronom

   

0,6

0,5

0,6

Žiar nad Hronom

 

1,4

0,4

0,6

0,7

Žilina

 

1,3

0,7

0,6

 

Ružomberok

Sihoť

0,8

0,6

0,9

0,5

Košice

Strojárenská ulica

 

1,5

1,6

11,7

Veľká Ida

   

3,1

8,6

Krompachy

9,9

1,6

Najviac je kontaminované prostredie v okolí závodov spracovávajúcich zinok (kadmium je súčasťou zinkových rúd), v okolí chemických závodov, najmä pri výrobe niektorých plastických látok, akumulátorov atď. Kadmium sa uvoľňuje aj pri spaľovaní nafty, vykurovacích olejov, uhlia a odpadu.

Vo vzorkách zeleniny z oblasti tepelnej elektrárne v Novákoch, bol zistený zvýšený obsah kadmia priemerne o 47 %, v ovocí o 50 % a v obilninách o 12,5 % v porovnaní s kontrolnou oblasťou. Závažným znečisťovateľom pôd je intenzívne hnojenie priemyselnými (najmä fosforečnými) hnojivami a čistiarenskými kalmi.

Rastliny majú veľkú schopnosť kumulovať zlúčeniny kadmia vo svojich pletivách. Najviac kadmia sa kumuluje v listoch a stonkách, menej v koreňoch a hľúzach, najmenej v plodoch. Tabak transportuje do listov 75 – 80 % prijatého kadmia. V obilninách je kadmium sústredené do obalových vrstiev. V obilninách môže byť koncentrácia kadmia 50 – 100 mg⋅kg−1. Vegetariáni, ktorí konzumujú znížený výber potravín a takmer výlučne rastlinného pôvodu, sú vystavení pri konzumácii výrobkov z nízkovymieľanej múky riziku prívodu škodlivého množstva kadmia do organizmu.

Kadmium z pôdy intenzívne “vyťahujú” mak a huby. Konzumácia húb na našom území je významná. Výskumná práca uvádza, že až 60 % vzoriek pečiarky poľnej prekročilo, a to až 10 násobne, ba i viac, hodnotu povolenú hygienickými normami (0,7 mg⋅kg−1 sušiny). Hygienické služby niektorých západoeurópskych a škandinávskych krajín neodporúčajú konzumovať voľne rastúce pečiarky častejšie ako dvakrát ročne. Neodporúčajú zbierať huby rastúce v blízkosti frekventovaných ciest, diaľnic a v parkoch veľkomiest. Na konzumáciu odporúčajú pestované huby. Ale aj pri tých treba sledovať zloženie substrátu a prostredia, pretože aj v pestovaných hubách bola prekročená hranica kadmia povolená hygienickými normami, napr. u hlivy ustricovej. Oveľa priaznivejšie výsledky boli zistené pri hríboch dubových a hríboch smrekových. Príjem kadmia z pôdy do rastliny neovplyvňuje iba druh rastliny a koncentrácia kadmia v pôde, ale závisí aj od pôdnych vlastností, predovšetkým od pôdnej reakcie. Najintenzívnejšie prijímajú rastliny kadmium z kyslých pôd, chudobných na vápnik a humus. Množstvo kadmia v zelenine a ovocí má teda priamy súvis s kyslými dažďami, čoraz častejšie sa vyskytujúcimi na veľkých plochách.

Denný príjem kadmia do organizmu potravou je v európskych krajinách odhadovaný na 10 – 20 mg. Odporúčaná denná dávka kadmia v potravinách je 0,001 mg⋅kg−1.

Zlúčeniny kadmia sa do organizmu dostávajú nielen kontaminovanou potravou, ale aj fajčením. Do listov tabaku virginského (Nicotiana tabacum) sa kumuluje 80 % a do listov tabaku sedliackeho (Nicotiana rustika) 75 % prijatého kadmia. Vyfajčenie 20 cigariet za deň umožňuje vdýchnutie 1 – 6 mg kadmia.

Voda pretekajúca zhrdzaveným potrubím má viac kadmia ako z potrubia v dobrom stave. Ale aj plastové potrubia, so stabilizátorom obsahujúcim kadmium, môžu pretekajúcu vodu kontaminovať. Maximálna koncentrácia kadmia pre pitnú vodu je 0,005 mg⋅dm−3. Ochorenie spôsobené prítomnosťou kadmia vo vode bolo prvýkrát opísané v roku 1969 v Japonsku a pomenované “itai-itai”. Väčšinou sú koncentrácie kadmia v pitnej vode nižšie ako limit (0,1 – 2,0 μmg⋅dm−3).