Do ľudského organizmu sa kadmium dostáva priamo, alebo sprostredkovane z kontaminovaného životného prostredia. Pre jeho toxické účinky bol zavedený monitoring atmosféry, litosféry a hydrosféry.

Priemerná ročná koncentrácia kadmia v rokoch 1980 – 1988 v krajinách Severnej Európy bola približne 0,1 – 0,5 ng⋅m⁻³ vo vidieckej oblasti, 0,1 – 10 ng⋅m⁻³v mestskej oblasti a 1 – 20 ng⋅m⁻³ v priemyselných oblastiach. V blízkosti emisného zdroja bolo namerané až 100 ng⋅m⁻³.

Ak predpokladáme v ovzduší koncentráciu kadmia 50 ng⋅m⁻³ a celkový denný príjem vdýchnutého vzduchu je 20 m³, potom denný príjem kadmia nepresahuje 1 mg. Na základe údajov z monitorovacích staníc možno konštatovať, že na celom monitorovanom území Slovenska je úroveň znečistenia ovzdušia kadmiom pod limitnou hodnotou 0,01 mg⋅m⁻³.

Tabuľka 1. Priemerné ročné koncentrácie kadmia v polietavom prachu zistené na monitorovacích staniciach za obdobie rokov 1996 – 1999

Najviac je kontaminované prostredie v okolí závodov spracovávajúcich zinok (kadmium je súčasťou zinkových rúd), v okolí chemických závodov, najmä pri výrobe niektorých plastických látok, akumulátorov atď. Kadmium sa uvoľňuje aj pri spaľovaní nafty, vykurovacích olejov, uhlia a odpadu.

Vo vzorkách zeleniny z oblasti tepelnej elektrárne v Novákoch, bol zistený zvýšený obsah kadmia priemerne o 47 %, v ovocí o 50 % a v obilninách o 12,5 % v porovnaní s kontrolnou oblasťou. Závažným znečisťovateľom pôd je intenzívne hnojenie priemyselnými (najmä fosforečnými) hnojivami a čistiarenskými kalmi.

Rastliny majú veľkú schopnosť kumulovať zlúčeniny kadmia vo svojich pletivách. Najviac kadmia sa kumuluje v listoch a stonkách, menej v koreňoch a hľúzach, najmenej v plodoch. Tabak transportuje do listov 75 – 80 % prijatého kadmia. V obilninách je kadmium sústredené do obalových vrstiev. V obilninách môže byť koncentrácia kadmia 50 – 100 mg⋅kg⁻¹. Vegetariáni, ktorí konzumujú znížený výber potravín a takmer výlučne rastlinného pôvodu, sú vystavení pri konzumácii výrobkov z nízkovymieľanej múky riziku prívodu škodlivého množstva kadmia do organizmu.

Kadmium z pôdy intenzívne “vyťahujú” mak a huby. Konzumácia húb na našom území je významná. Výskumná práca uvádza, že až 60 % vzoriek pečiarky poľnej prekročilo, a to až 10 násobne, ba i viac, hodnotu povolenú hygienickými normami (0,7 mg⋅kg⁻¹ sušiny). Hygienické služby niektorých západoeurópskych a škandinávskych krajín neodporúčajú konzumovať voľne rastúce pečiarky častejšie ako dvakrát ročne. Neodporúčajú zbierať huby rastúce v blízkosti frekventovaných ciest, diaľnic a v parkoch veľkomiest. Na konzumáciu odporúčajú pestované huby. Ale aj pri tých treba sledovať zloženie substrátu a prostredia, pretože aj v pestovaných hubách bola prekročená hranica kadmia povolená hygienickými normami, napr. u hlivy ustricovej. Oveľa priaznivejšie výsledky boli zistené pri hríboch dubových a hríboch smrekových. Príjem kadmia z pôdy do rastliny neovplyvňuje iba druh rastliny a koncentrácia kadmia v pôde, ale závisí aj od pôdnych vlastností, predovšetkým od pôdnej reakcie. Najintenzívnejšie prijímajú rastliny kadmium z kyslých pôd, chudobných na vápnik a humus. Množstvo kadmia v zelenine a ovocí má teda priamy súvis s kyslými dažďami, čoraz častejšie sa vyskytujúcimi na veľkých plochách.

Denný príjem kadmia do organizmu potravou je v európskych krajinách odhadovaný na 10 – 20 mg. Odporúčaná denná dávka kadmia v potravinách je 0,001 mg⋅kg⁻¹.

Zlúčeniny kadmia sa do organizmu dostávajú nielen kontaminovanou potravou, ale aj fajčením. Do listov tabaku virginského (Nicotiana tabacum) sa kumuluje 80 % a do listov tabaku sedliackeho (Nicotiana rustika) 75 % prijatého kadmia. Vyfajčenie 20 cigariet za deň umožňuje vdýchnutie 1 – 6 mg kadmia.

Voda pretekajúca zhrdzaveným potrubím má viac kadmia ako z potrubia v dobrom stave. Ale aj plastové potrubia, so stabilizátorom obsahujúcim kadmium, môžu pretekajúcu vodu kontaminovať. Maximálna koncentrácia kadmia pre pitnú vodu je 0,005 mg⋅dm⁻³. Ochorenie spôsobené prítomnosťou kadmia vo vode bolo prvýkrát opísané v roku 1969 v Japonsku a pomenované “itai-itai”. Väčšinou sú koncentrácie kadmia v pitnej vode nižšie ako limit (0,1 – 2,0 μmg⋅dm⁻³).