Kadmium a jeho zlúčeniny patria medzi toxické, ba v niektorých prípadoch aj karcinogénne látky. Kadmium sa do organizmu dostáva inhalovaním a tráviacou sústavou. Z tráveniny sa absorbuje len 5 – 7 % prítomného kadmia. Percento vstrebávania ovplyvňuje veľa faktorov, napr. vek, koncentrácia, množstvo súčasne prijatých bielkovín, koncentrácia vápnika, vitamínu D a zinku. Nedostatok vápnika a železa v organizme zvyšuje vstrebateľnosť kadmia, podobne je to aj pri nedostatku zinku. Dôležitým faktorom je aj koncentrácia kadmia v organizme. Čím je v organizme vyššia koncentrácia kadmia, tým viac sa ho organizmu vstrebáva. Pokusy na zvieratách ukazujú, že kyselina askorbová (vitamín C), zabraňuje ukladaniu kadmia v organizme.

Biologický polčas kadmia je 10 – 35 rokov. Kadmium sa viaže na skupiny –SH cysteínových zvyškov v bielkovinách a tak inhibuje enzýmy obsahujúce skupinu –SH. Taktiež môže inhibovať pôsobenie enzýmov obsahujúcich zinok tým, že v molekule enzýmu nahradí atóm zinku.