V posledných desaťročiach sa veľmi výrazne zvyšuje spotreba, pretože sa berýlium používa ako legovací prvok do zliatin medi a niklu, ktorým zlepšuje pevnosť, odolnosť voči korózii, oteru a iskreniu. Z neiskriacich zliatin sa napríklad vyrábajú vrtáky používané v stomatológii, aby pri vàtaní zubov odletujúce iskry nepopálili ústnu dutinu.

Koncentrácia berýlia v povrchových vodách koreluje negatívne s hodnotou pH prostredia a pozitívne s koncentráciou organických látok a fluoridov. Čím má voda nižšie hodnoty pH, má kyslejší charakter, tým viac berýlia sa v nej nachádza. Nárast berýlia pozorujeme aj vo vodách s vyššou koncentráciou organických látok. V povrchových vodách je koncentrácia toxického berýlia niekedy vyššia ako pripúšťajú normy pre pitnú vodu, t. j. 0,2 mg⋅dm⁻³. V kyslých vodách boli zistené koncentrácie nad 1 mg⋅dm⁻³.

V podzemných vodách môžu byť koncentrácie berýlia ešte vyššie ako v povrchových vodách. V niektorých minerálnych vodách karlovarskej oblasti sa nachádza až 70 mg⋅dm⁻³ berýlia.

Z nerastov, pôdy a vôd sa berýlium dostáva do rastlinných a živočíšnych organizmov (tkanív). Niektoré rastliny berýlium kumulujú. Príkladom môže byť pšenica, v popole ktorej sa nachádza až 2 % berýlia. Zaujímavý je aj poznatok, ktorý bol zistený pri komplexnom sledovaní aktivít rádionuklidov v atmosfére na území Bratislavy. Pozorovaný bol nárast aktivity berýlia ⁷Be, ktorý je kozmického pôvodu.