Hliník sa do organizmu dostáva pitnou vodou, potravou a liekmi. Obsah hliníka v pitnej vode stúpa znižovaním pH vody (kyslé dažde) a používaním síranov hliníka ako koagulantu pri čistení odpadových vôd. V upravovanej pitnej vode koncentrácia hliníka nemá prekročiť hodnotu 0,2 mg⋅dm⁻³. Množstvo prijatého hliníka z pitnej vody je zanedbateľné voči iným spomenutým vstupom. Ale je ten obsah naozaj zanedbateľný? Výskumy v Anglicku ukázali, že pravdepodobnosť Alzheimerovej choroby je väčšia v oblastiach s koncentráciou hlinitých iónov nad hodnotu 0,1  mg⋅dm⁻³ v pitnej vode, než v oblastiach s koncentráciou nižšou ako 0,01 mg⋅dm⁻³. Pri liečbe porúch obličiek dialýzou dochádza ku kumulácii hliníka v organizme. Hliník sa prenáša z vody priamo do krvi pacienta. Súčasné výskumy ukazujú, že voda používaná v dialyzačných prístrojoch má obsahovať menej hliníka ako 14 – 15 mg⋅dm⁻³, aby sa u pacientov neobjavila tzv. dialýzová, resp. hemolytická encefalopatia, ktorej príčinou je pravdepodobne, ako poukazujú výskumy, narušený proces signálov medzi nervovými bunkami. Anglickí lekári zistili, že pacienti využívajúci viac rokov dialýzu, pri psychologických testoch mali menej presné a pomalšie reakcie ako kontrolná skupina. Začiatok poškodenia mozgu hliníkom sa prejavuje rečovými poruchami.

Kyslé dažde zvyšujú nielen vyplavovanie hliníka z pôd, ale aj kyseliny kremičitej z rozpustných kremičitanov. Výskumy anglických vedcov poukazujú na to, že kyselina kremičitá viaže veľmi aktívne hliník, čím sa podstatne zníži jeho toxický účinok na živý organizmus. Výskum bol realizovaný na rybách. Hliník sa zachytáva na povrchu membrán žiabrov rýb, čo obmedzuje schopnosť dýchať a ryby hynú. Pridávaním kyseliny kremičitej do vody so smrteľnou koncentráciou hliníka, ryby prežili.

Priemerná denná dávka hliníka v potrave je 20 – 40 mg. Avšak jedna tableta aspirínu môže obsahovať 10 – 20 mg hliníka a jedna tableta prípravku proti zvýšenej tvorbe žalúdočnej kyseliny (Anacid, Gastrogel, Gastrín, Maalox a pod.) až 50 mg hliníka. Ľudia užívajúci liečivá obsahujúce zlúčeniny hliníka môžu dostať dennú dávku až 1 g hliníka.

Okrem prirodzeného množstva hliníka v potravinách sa jeho obsah zvyšuje pri ich výrobe a spracovaní. Vysoko rozpustné soli hliníka sa pridávajú do mrazených jahôd a zeleniny pre zlepšenie vzhľadu. Síran draselno-hlinitý [AlK(SO₄)₂] je súčasťou prášku do pečiva. Iné soli hliníka sa pridávajú do piva a tavených syrov. Ba aj kuchynská soľ obsahuje až 1 % zlúčenín hliníka. V niektorých krajinách sa používa kovový hliník ako potravinárske farbivo.

Prvé hliníkové príbory vlastnil Ľudovít Napoleon III. a používal ich iba pri štátnych recepciách. Dnes už hliníkové príbory nemajú takú úctu ako v čase prvých výrob kovového hliníka. Používanie hliníkových nádob, náradí a obalov na potraviny je problematické. Rozpúšťanie hliníka z kuchynských nádob závisí od pH, teploty a doby prípravy, od prítomnosti ďalších kovov v hliníkovej nádobe (Si, Mg, Fe), od stavu povrchu nádoby a koncentrácie komplexotvorných zložiek potravín. Organické kyseliny môžu 10 až 100 násobne zvýšiť tvorbu rozpustných komplexov hliníka a fluoridy až 1000 násobne.

Vylúhovanie hliníka do varenej vody z nádoby závisí od času jej varenia, od povrchu hliníka dotýkajúceho sa s vodou, či je nádoba nová alebo už používaná. Svoj podiel na tom bude mať aj pH varenej vody, ktorá kolíše od pH 6,8 do 8,0. Do destilovanej vody sa uvoľní pri vare v hliníkovej nádobe 100 až 1000-krát menej hliníka ako do pitnej vody (chlórovanej). Po dosiahnutí teploty varu vody v novej hliníkovej nádobe bola koncentrácia hliníka vo vode medzi 2,5 až 4,3 mg⋅dm⁻³, kým v už používanej nádobe len 0,54 až 1,2 mg⋅dm⁻³, čiže bola zreteľne nižšia. V používanej hliníkovej nádobe vylúhovaniu hliníka zabraňuje vodný kameň. Uvedené výsledky nemožno zovšeobecňovať na všetky potraviny pripravované v hliníkových nádobách. Napríklad mlieko s pôvodnou koncentráciou hliníka 0,2 mg⋅dm⁻³ zahrievané 15 minút pri teplote varu v novej hliníkovej nádobe koncentráciu hliníka výrazne nezmenilo (0,2 – 0,3 mg⋅dm⁻³), ale mlieku zahrievanému v už používanej nádobe sa koncentrácia hliníka zvýšila na hodnotu 0,8 mg⋅dm⁻³. Podľa prieskumu, ktorý sme uskutočnili na území SR v roku 1996, v 28 % sledovaných domácnostiach sa prevára mlieko v hliníkovej nádobe. Ďalej sme zistili, že až v 44 % sledovaných domácností sa pri príprave jedál používa hliníková kuchta. Výraznejšie uvoľnenie hliníka z nádob spôsobujú kyslé požívatiny (ovocné šťavy), napr. šťava z čiernych ríbezlí s koncentráciou hliníka 2,0 mg⋅dm⁻³ po zahustení bez cukru sa zvýšila na 20 – 77 mg⋅dm⁻³. Pri zahusťovaní ovocných štiav s cukrom je vylúhovanie hliníka z nádob miernejšie. Veľmi vysoký obsah hliníka bol stanovený v zahustenej rebarborovej šťave (170 mg⋅dm⁻³), pripisuje sa to účinku kyseliny šťaveľovej. Hliníkové nádoby uvoľňujú pri varení vody počas 1 – 5 minút hliník, s koncentráciou od 0,1 – 18,5 mg⋅dm⁻³. Je potrebné sa zamyslieť aj nad tým, či denným pitím čaju alebo kávy z rýchlo zovretej vody, sa do organizmu nedostáva závažné množstvo hliníka.

Značné množstvo hliníka obsahujú aj potraviny v prášku, ako je instantná káva, sušené mlieko, stužovač šľahačky, ale i v čajových lístkoch. Preto je žiadúce obmedziť pitie nápojov pripravovaných z práškov. Treba vždy uprednostniť potraviny prirodzené pred upravovanými. Hliníkové fólie používané v obalovej technike potravín sú pokryté ochrannou vrstvou. Okrem hliníkových fólií sa v potravinárskom, ale aj kozmetickom priemysle používajú hliníkové plechovky, sudy a tuby. Hliník sa uvoľňuje do potravín aj z alobalu. Jeho rozpustnosť závisí od teploty a pH prostredia. Niektoré experimenty naznačujú, že rozpúšťanie hliníka závisí pri zahrievaní od množstva privedeného tepla. Pri prudkom zahrievaní bola pozorovaná vyššia rozpustnosť. Hliník je súčasťou aj zubných pást.

V potravinách rastlinného pôvodu sa nachádzajú vyššie koncentrácie hliníka ako v potravinách živočíšneho pôvodu. Niektoré rastliny, napr. čajovník (Camelia sineusis) “vysávajú” z pôdy hliník. V čajových lístkoch bola zistená koncentrácia 850 až 1350 mg⋅kg⁻¹. Pri príprave čajov sa v horúcej vode rozpustí len 1/3 prítomného hliníka. V čaji je hliník viazaný prevažne vo forme komplexov.

Tabuľka 1. Množstvo hliníka v 100 g rôznych potravín.