Dnes je: | Meniny má: | Zobrazená krát  

Rámcový vzdelávací plán - Jazyk a komunikácia v MJ


Príručka k používaniu rámcového vzdelávacieho programu z maďarského jazyka

Tento rámcový vzdelávací program nemožno porovnávať k zvyčajným štandardným učebným osnovám. Rámcový vzdelávací progam slúži ako základ na vytváranie miestnych školských vzdelávacích programov a predmetových programov. Určí tento základ, z čoho treba vychádzať na každej škole, keď vedenie školy a predmetové komisie vytvárajú vlastné tematické osnovy. V nich tiež musia figurovať tie obsahové požiadavky a výkonové štandardy, ktoré sú v RVP. Na to nájdete tu príručku. 

Miestny, školský vzdelávací program je vypracovaný na celý vyučovací proces. Na základe školského zákona obsahuje výchovno-vzdelávacie ciele danej školy, ďalej určí v nej povinné a voliteľné predmety, ktoré sa vyučujú v danom ročníku, ich počty hodín, hlavné tematické okruhy a požiadavky. Jasne určí podmienky postupu do vyššieho ročníka, formy kontroly a hodnotenia obsahu učiva. Nakoniec k týmto sa pripájajú predmetové programy jednotlivých ročníkov. 

Požiadavky z maďarského jazyka sú zadelené do dvojročných cyklov. V rámci toho na triedy a v nich sa dajú sledovať obsahové a kompetenčné požiadavky v daných tematických celkoch, ktoré sú usmernené k výkonovým štandardom. Kritériá postupu do vyššieho ročníka sú určené v poslednom bode v rade kompetencií. Na základe toho sa dajú ohodnotiť výborné výsledky žiakov, a tie minimálne výsledky, ktoré sú postačujúce len na to, aby sa žiak ledva splnil požiadavky daného ročníka.

Maďarský jazyk - osemročné gymnázium 1. a 2. trieda

Základné princípy a ciele

V rade predmetov by nebolo možné určiť poradie na základe dôležitosti. Napriek tomu materinský jazyk má mimoriadne miesto vo vyučovaní. Obsiahne celý výchovno-vyučovací proces od základnej školy po vysokoškolské vzdelávanie. Ba má vplyv aj na celoživotné samoštúdium. Vďaka tomu si človek uvedomuje tie poznatky, ktoré si osvojil v škole, ale aj okrem školy. Poznatky z materinského jazyka zaručia rozširovanie vedomosti v iných oblastiach, pochopenie problémov a rôzne možnosti na ich riešenie. Bohatá slovná zásoba umožňuje hlboké a abstraktné myslenie. Vhodná výchova materinského jazyka ovplyvňuje vyučovanie iných vzdelávacích oblastí, ale aj úroveň ich osvojovania. Vďaka dôkladnému poznaniu materinského jazyka sa dajú presnejšie naučiť aj cudzie jazyky, lebo žiak bude mať východiskový aj porovnávací základ. Na základe toho bude žiak schopný spoznať a pochopiť iné kultúry. 

Vo vyučovaní materinského jazyka je najdôležitejším komponentom vytváranie osobnosti jedinca, čo najviac ovpylvňuje jeho kultúra materinského jazyka. Toto zase ovplyvňuje jeho rozmýšľanie, správanie, sebakontrolu a toleranciu. Keď sa naši žiaci nebudú len učiť svoj materinský jazyk, ale osvoja si aj všetky jeho krásy a ťažkosti, vtedy môžu byť citlivejší voči výzvam okolitého sveta. Avšak nikdy nemôžeme vychovať chápavých, citlivých ľudí len pomocou nabifľovania gramatických pravidiel. Dôraz je na správnom používaní materinského jazyka, čo musíme naučiť svojich žiakov my, učitelia. Naším cieľom je vytvoriť u našich žiakov schopnosť zrozumiteľne komunikovať, chápavo čítať, vytvoriť v každom človeku nárok návyk správne používať jazyk, pravopis, teda sebaisté komunikačné schopnosti. Základným cieľom a úlohou výchovy materinského jazyka v živote dospelého človeka je vytvoriť u neho také kompetencie, ktoré mu umožnia správne pochopenie napísaného a hovoreného textu, aby sám vedel vytvoriť potrebné súvislé texty a hlavne, aby si svoje poznatky vedel aj ďalej rozširovať samovzdelávaním. Našich žiakov musíme pripraviť aj na správne použvanie elektronických médií, priviesť ich k tomu, aby pochopili ich fungovanie v spoločnosti, aby sa vedeli orientovať v týchto médiách a našli potrebné informácie, ktoré potom dokážu využiť aj vo svoj prospech.

Kompetencie - príma a secunda

1. Vyjadrovacia pohotovosť, vytvorenie a pochopenie ústnych prejavov/komunikátov 

Každodenné komunikačné situácie, sledovanie v nich účinkujúcich, ich používanie slov a výrazov a ich hodnotenie. Poznávanie rôznych druhov zdvorilého jazykového správania; správne dýchanie počas reči, správne vytvorenie hlások, precvičovanie intonácie, tempa reči a pauzy v rozprávaní. Slová zodpovedajúce komunikačným situáciám, neverbálne prostriedky a ich zosúladenie s rozprávaním. Porozprávanie príhody na základe skutočných alebo fiktívnych udalostí. Pripraviť krátke príhody na základe vlastného čítania v ústnej a v písomnej forme. Pripraviť vymyslené dopredu dané príhody z rôzneho hľadiska rozprávača. 

2. Čítanie, pochopenie napísaného prejavu/komunikátu 

Vhodné, vekuprimerané cvičenia na rozvíjanie plynulého, súvislého hlasného a nemého čítania. Dokazovanie pochopenia textu. Rozpoznanie spojitosti gramatických prostriedkov a ich významu. Rozlišovanie priameho a preneseného významu slov. Cvičenia na rozčlenenie textu, vyzdvihnutie dôležitého, zhrnutie textu. Úlohy na rozvíjanie kreativity dopredu porozprávaním udalosti na základe prečítanej časti textu, ďalej pretvorením a doplnením textu. Rôzne druhy opisu, sledovanie ich vyjadrovacích prostriedkov v literárnych a neliterárnych textoch. 

3. Vytvorenie písaného prejavu/komunikátu, vonkajší vzhľad písma a pravopis 

Rozvíjanie schopnosti správneho písania vytvorené na prvom stupni pomocou diktátov a písaním textov podľa zapamätaného textu. Príprava hravých úloh na rôzne formy tvorenia slov, kreatívne cvičenia na rozširovanie slovnej zásoby. Zoštylizovanie vlastných zážitkov a zážitkov z čítania vo forme poviedky. Príprava opisu: pozorovanie, porovnávanie totožnosti a rozdielov, rozpoznanie dôležitých a menej dôležitých javov. Opis existujúcej a fiktívnej prírody, okolia bydliska. V opise je potrebné používať jazykové prostriedky na znázorňovanie. Dodržiavanie princípu postupnosti v čase a v priestore. 

4. Rozvíjanie schopnosti v štúdiu 

Príprava osnovy s pomocou učiteľa, neskôr aj bez jeho pomoci. Používanie osnovy pri príprave rôznych typoch textu aj v ústnej aj v písomnej forme. Krátke aj obšírnejšie oboznámenie s udalosťami v danej knihe (v kratších textoch). Vyzdvihnutie dôležitého a menej dôležitého, prípadne jeho vynechanie. Používanie pomocných učebníc, lexikónov, encyklopédií a slovníkov určených pre danú vekovú skupinu. Vyhľadávanie neznámych výrazov v slovníkoch. Pozbieranie údajov z rôznych zdrojov k danej alebo vybranej téme. Identifikovanie zdrojov: autor, adresa, vydavateľ, miesto a rok vydania. Získanie vedomostí z elektronických médií (elektronické slovníky, encyklopédie, Internet) a možnosti ich používania. 

5. Vedomosti o materinskom jazyku 

Systematizovanie gramatických a pravopisných poznatkov naučených na prvom stupni základnej školy. Hlásky reči. Cvičenia na rozdeľovanie slov a na splývavú výslovnosť spoluhlások. Dejiny písma, základy maďarského pravopisu. Konštrukcia slov, formy tvorenia slov. Druhy prípon. Zásady maďarského pravopisu. Frazeologizmy. Význam slov. Vzťah medzi formou slova a jeho významom. Zbieranie zvukomalebných slov, rovnozvučných a viacvýznamových slov a hľadanie odlišnosti medzi nimi. Vzťah medzi významom slov a ich tvorbou. Vysvetlenie významov slov v rôznych literárnych a neliterárnych textoch. 

6. Podmienky postupu do vyššieho ročníka 

V stĺpci vytvorenie kompetencií /výkonový štandard/ nájdete ku každému tematickému celku dve zaradenia. Vo vyššom sú zoštylizované tie požiadavky, po splnení ktorých je výsledná známka výborný. V dolnom vidíte minimum, postačujúce na to, aby mohol žiak postúpiť do vyššieho ročníka so známkou dostatočný. Určovanie medzi tými dvoma hodnoteniami (chválitebný a dobrý) ostane na vyučujúcom. Samozrejme, ani udelenie hodnotenia výborný a dostatočný sa nemôže diať mechanicky, ale na základe učiteľovho rozhodnutia. V stĺpci vytvorenie kompetencií nájdete príručku k tomu, že aké schopnosti treba vytvoriť u našich žiakoch, aby vedeli úspešne absolvovať dané učivo.

1. Vytvorenie komunikačných kompetencií

1.A Vekuprimerané požiadavky na vytvorenie štylistických kompetencií

Špecifické ciele vzdelávacej oblasti Oblastné kompetencie
Výkonový štandard 
optimálna úroveň (výborný)
minimálna úroveň (dostatočný)
Obsahový štandard
Pojmy Tematické celky
1. Osvojenie si písomnej a ústnej formy komunikácie      
1.1. Zorientovať sa v rôznych komunikačných situáciach Samostatne prípadne s menšou pomocou vyhľadávanie príkladov a situácií, potom ich predstavenie v rozličných situáciach. 

Vo vybraných (vekuprimeraných) príkladoch používať dôraz, intonáciu, tempo a pauzu v reči. 

Používanie tzv. pôsobivej pauzy.

Používanie neverbálnych komunikačných prostriedkov, ich prispôsobenie k verbálnym prostriedkom vo vybranom texte. 

Vedieť sa zorientovať v každodenných komunikačných situáciách.

Predstavenie rôznych komunikačných situácií s menšou pomocou učiteľa. 

Vo vyznačených príkladoch v dostatočnej miere vedieť používať intonáciu, tempo reči. 

Zorientovanie sa v každodenných životných situáciach.

· Vzťah medzi jazykom a rečou. 

· Základné poznatky o komunikačných faktoroch. 

· Vytvorenie ľudskej reči a jej vplyv na históriu človeka. 

· Komunikačné vzťahy. 

· Zdôraznenie, intonácia, tempo a pauza v reči. 

· Nejazykové prostriedky (napr. mimika) a ich vplyv na verbálnu komunikáciu. 

· Každodenné komunikačné situácie: a) kontakty: pozdrav, predstavenie, oslovenie
b) prejavovanie zámeru: požiadanie o informáciu, prosba, otázka, vyzvanie
c) rozprávanie
d) vyjadrenie vlastného názoru 

· Formy zdvorilého ozvania.

Sloh a komunikácia

Orientácia v každodenných životných situáciach.

1.2. Vytvorenie schopnosti čítania s porozumením Plynulé čítanie, ktoré aj sám čítajúci pochopí. Po prečítaní referát o texte. 

Predstavenie hlavných dianí a postáv, ich charakteristika. 

Dopredu predvídanie udalostí, doplnenie jednotlivých častí, o nich vedieť vyjadriť vlastný názor a celé vedieť zhrnúť.

Plynulé čítanie, po ktorom má vedieť zostaviť obraz o udalostiach, o postavách. 

Vedieť vyzdvihnúť podstatné, rozlišovať hlavné a vedľajšie postavy.

· Rozvíjanie plynulého čítania nahlas aj v sebe. 

· Dokazovanie pochopenia textu. 

· Objasnenie udalostí, referát. 

· Vyzdvihnutie podstatných vecí. 

· Predpovedanie udalostí v texte, jeho doplnenie a preštylizovanie. 

· Stručné zoštylizovanie textu.

Pochopenie textu
1.3. Vytvorenie schopnosti samostatnej tvorby textu Presné poznatky o typoch textov, o ich charakteristických črtoch, ktoré sú zaradené v učebnej látke. 

Používanie postupných bodov počas samostatnej tvorbe textu. 

Na základe učiteľových pokynov bez pomoci alebo s menšou pomocou vedieť napísať krátku poviedku, opis, charakteristiku. 

Žiak má byť schopný samostatne pripraviť súvislú odpoveď. 

Okrem rukou písaných listov musí poznať aj možnosti e-mailov. 

Má vedieť rozpoznať nežiadajúce a vírusom nakazené e-maily. 

Musí poznať nepísané zákony Internetu tzv. netiketa. 

Rozpoznanie v učebnej látke vymenovaných druhov textov. 

Zostavenie textu podľa daných bodov s menšou pomocou. 

Musí byť schopný zostaviť samostatnú odpoveď. 

Má poznať konštrukciu rukou písaného listu, ale musí mať poňatie o používaní e-mailu.

· Ciele tvorby textu, typy textov. 

· Pozbieranie materiálu (nápadov) na tvorbu textu, ich zoradenie, napísanie osnovy, vypracovanie. 

· Úloha názvu (podnázvu). 

· Určenie zdrojov. 

· Rozprávanie, opis a charakteristika. 

· Odpoveď a referát. 

· Dodržiavanie zásady postupnosti v tvorbe textu v čase aj v priestore. 

· Formy listov: rukou písaný list a e-mail. 

· Opatrnosť pri prijímaní a posielaní e-mailov (vírusové nákazy). 

· Netiketa, vlastne dodržiavanie zdvorilosti na Internete.

Tvorba textu
2. História písma a nášho pravopisu, rozvíjanie techniky písania Krátka história vytvorenia písma a tlače. 

Poznatky o runového písma staromaďarov. 

Vekuprimerané poznatky o pravopise, používanie týchto poznatkov, schopnosť napísať text na základe vypočutého textu. 

Bezproblémové používanie aj vytlačených aj elektronických slovníkov. 

Základné poznatky o textovom editore v počítači. 

Vyhýbať sa používaniu znetvoreného pravopisu v sms-kách a e-mailoch.

Vekuprimerané poznatky o pravopisu a prijateľné používanie týchto poznatkov. 

Vedieť používať vytlačených slovníkov. 

Musí disponovať základnými poznatkami o elektronických nosičoch dát, ktoré sú pripravené pre danú vekovú kategóriu.

· Staré grafické značky v starodávnych kultúrach. 

· Runové písmo staromaďarov. 

· Vytvorenie abc. 

· Úloha pravopisu. 

· Maďarský pravopis. 

· Rozvíjanie ďalších schopností v pravopise diktátom a napísaním textu podľa zapamätania. 

· Pravopisné slovníky (vytlačené aj elektronické). 

· Nosiče dát a informácií v elektronickej forme a možnosti ich využitia. 

· Abecedný poriadok, rozdelovanie slov, písanie dátumu. Tzv. hladké rozdelovanie slov v textovom editore v počítači. 

· Zdeformovaný pravopis v e-mailoch a v krátkych textových správach (sms) v mobilných telefónoch.

História písma a pravopis

1.B Vekuprimeranépožiadavky na vytvorenie jazykových kompetencií

Špecifické ciele vzdelávacej oblasti Oblastné kompetencie
Výkonový štandard 
optimálna úroveň (výborný)
minimálna úroveň (dostatočný)
Obsahový štandard
Pojmy Tematické celky
1. Poznatky z gramatiky      
1.1. Hlásky reči, praktické používanie pravidiel samohlások a spoluhlások Rozpoznanie a zaradenie do príslušných kategórií samohlások a spoluhlások. 

Rôzne druhy splývania a spodobovania samohlások a spoluhlások, ich praktické používanie v hovorenom a v písanom texte. 

Vhodné používanie dýchania počas reči. Spoznanie nesprávne tvorených hlások, ďalej poznať ich správne tvorenie.

Rozpoznanie druhov samohlások a spoluhlások. 

Zákony spoluhlások, ich rozpoznanie v daných slovách. 

Vhodné používanie dýchania počas reči a poznatky o správnej tvorbe hlások.

· Rôzne zvuky v našom okolí, ich zdroje a ľudská reč. 

· Vývin hlások. 

· Druhy samohlások a spoluhlások. 

· Splývanie samohlások: (existuje len v maď. jaz.). 

· Druhy spodobovania spoluhlások, splývanie spoluhlások. 

· Správna tvorba hlások. 

· Správne dýchanie počas reči. 

· Rozdiel medzi písmenom a hláskou.

Hlásky reči - hláskoslovie
1.2. Konštrukcia slov, vytvorenie schopnosti vytvorenia slov Musí vedieť vytvoriť slová podľa inštrukcií v učebnici na všetky druhy a možnosti. 

Poznať pravopis zložených slov. Samostatne urobiť rozbor slov vo vyznačených slovách. 

Bez pomoci vedieť tvoriť slová podľa daných koreňov slov a s použitím všetkých prípon. 

Má poznať všetky znaky a prípony, ktoré sa dajú pripojiť k slovesám a menám, ktoré musí vedieť používať vo vytvorení vlastného textu.

Poznať pravopis zložených slov. 

Rozpoznať jednotlivé prvky slov. 

Vedieť tvoriť slová so zadanými koreňmi a príponami.

· Možnosti tvorby slov. 

· Jednoduché a zložené slová. 

· Pravopis zložených slov. 

· Druhy koreňov slov: jednotvarové a viactvarové korene slov. 

· Druhy prípon. 

· Druhy tvorby slov. 

· Znaky patriace k slovesám a menám. 

· Prípony patriace k slovesám a menám. 

· Úloha tzv. spojových hlások. (existuje len v maď. jaz.).

Morfológia - konštrukcia slov
2. Praktické používanie jednotlivých základných princípov pravopisu Rozpoznanie všetkých druhov a foriem maďarského pravopisu, ktoré musí vedieť aj používať v praxi. 

Vedieť zostaviť príklady na jednotlivé pravopisné princípy. 

Presne používať tie princípy vo vlastnom písaní.

Rozpoznať všetky druhy princípov maďarského pravopisu v daných slovách.

· Písanie na základe výslovnosti.

· Písanie na základe analýzy slov. 

· Písanie na základe tradícií.

· Písanie na základe zjednodušenia.

Zásady pravopisu

 1.C Vedieť používať elektronické nosiče dát

Špecifické ciele vzdelávacej oblasti Oblastné kompetencie
Výkonový štandard 
optimálna úroveň (výborný)
minimálna úroveň (dostatočný)
Obsahový štandard
Pojmy Tematické celky
1.1. Vytvorenie schopnosti bezproblémového rozhovoru;
vhodné používanie učebných pomôcok aj vo vytlačenej aj v elektronickej forme
Vedieť používať najčastejšie vyjadrovacie formy, konverzačné zvraty, rozpoznať frázy. 

Uviesť príklady na jednotlivé skupiny najčastejších vyjadrovacích foriem. 

Poznať charakteristické črty ustálených slovných foriem, vedieť ich zaradiť a používať vo vlastnej tvorbe textu. 

Musí byť schopný používať pomocné učebnice, lexikóny, encyklopédie a slovníky aj v tlačenej aj v elektronickej forme vytvorené pre danú vekovú kategóriu.

Musí poznať aj vedieť používať jednotlivé zdvorilé konverzačné zvraty (pozdravy a iné ustálené slovné spojenia). 

Schopnosť rozpoznať ustálené slovné spojenia v danom texte. 

Musí byť schopný používať pomocné učebnice, lexikóny, encyklopédie a slovníky v tlačenej forme vytvorené pre danú vekovú kategóriu a s pomocou používať aj ich elektronickú podobu.

· Zvyčajné vyjadrovacie možnosti. 

· Príslovia, porekadlá, okrídlené slová. 

· Pomocné knihy, lexikóny, encyklopédie a slovníky v tlačenej aj v elektronickej forme pripravené pre danú vekovú skupinu.

Ustálené slovné spojenia
2. Rozpoznanie sémantických kategórií a ich používanie v praxi Na základe vzťahu tvaru a významu slova vedieť zaradiť slová do jednotlivé kategórie, byť schopný samostatne hľadať na ne príklady. 

Príkladmi odôvodniť a vysvetliť rozdiely medzi viacvýznamovými a rovnozvučnými slovami. 

Vo vytvorení vlastného textu (vekuprimerane) usilovať sa k vyberanej štylizácii, nech používa zvukomalebné slová na oživenie deja. 

Počas písania nech používa synonymický slovník aj vo vytlačenej aj v elektronickej forme. 

Rozpoznať rozdiely medzi zvukomalebnými a tzv. (v maď.jaz. existujúcich) naládotvornými slovami. 

Menšou pomocou vedieť zaradiť dané slová do správnych kategórií. 

Vedieť používať synonymický slovník vo vytlačenej forme.

· Tvar slova a jeho význam, úzky vzťah medzi nimi: zvukomalebné a tzv. naládotvorné slová. 

· Jedno- a viacvýznamové slová. 

· Rovnozvučné a slová tvorené podobnou tvorbou. 

· Synonymá a antonymá. 

· Rozdiely medzi viacvýznamovými a rovnozvučnými slovami. 

· Vzťah medzi tvorbou slova a jeho významom. 

· Rôzne chápanie významov slov v literárnych a neliterárnych textoch.

Význam slov - sémantika
3. Osvojenie si zdvorilého vyjadrenia a vytvorenie tzv. kultúry diskusie Musí poznať slušné spôsoby správania a ich používanie v rozličných rečových situáciach. 

Nech je schopný uznať iné názory a obhájiť vlastný názor aj voči odlišným názorom; zoštylizovať otázky a odpovede; viesť kulturálnu diskusiu. 

Poznať a používať spôsoby slušného správania v rozličných rečových situáciach. 

Má vedieť porovnávať iné názory s vlastnými, ktoré potom vie kulturálne vydiskutovať a pomocou učiteľa vytvoriť otázky a odpovede.

· Pojem jazykovej kultúry. 

· Spôsoby správania v rozličných rečových situáciach. 

· Vypočúvanie odlišných názorov, predvedenie vlastného postoja a jeho obhájenie. 

· Zoštylizovanie otázok a odpovedí. 

· Postup kulturálnej diskusie.

Rozvíjanie jazykovej kultúry
4. Zoštylizovanie vlastných myšlienok aj v ústnej aj v písomnej forme v rôznych tónoch prednášania Nech vie zoštylizovať svoje myšlienky buď o vlastných zážitkoch, alebo o zážitkoch z čítania tak, že kladie dôraz na logickú a časovú postupnosť. 

Musí poznať aj používať rôzne tóny v prednášaní. 

Udalosti z viacerých hľadísk - vekuprimerane - zvážiť a predviesť. 

Na základe daných hľadísk vedieť napísať krátku poviedku, opis a charakteristiku. 

O predstavených dianiach, veciach, javoch a ľuďoch vytvoriť vlastný názor. 

Podľa formy "čo by sa stalo, keby..." napísať, alebo preštylizovať príhodu. 

Z dôvodu vyhýbania sa jednotvárnosti textu - v danej miere - používať synonymá a zvukomalebné slová. Nech vie roztriediť spisovné a hovorové výrazy ako aj slengové slová vo vlastných ústnych a písomných prejavoch.

Nech vie udalosti zoštylizovať ústne, alebo v krátkosti napísať v časovom a v logickom slede, predstaviť osoby, opísať veci na základe ich charakteristických črt. 

S menšou pomocou učiteľa má vedieť napísať príhodu vo forme "čo by sa stalo, kedy...". 

Nech vie rozoznať výrazy spisovné, hovorové, tzv. mládežnícke a slengové.

· Porozprávanie zážitkov, obsahov literárnych diel v časovom a v logickom slede. 

· Rôznorodosť prednášateľského tónu. 

· Predstavenie udalostí z rôznych pohľadov. 

· Vyrozprávanie poviedky podľa určených hľadísk: opis pozorovaných javov, predmetov; charakteristika činov sledovaných postáv na základe rôznych motívov. 

· Napísanie svojho názoru o sledovaných postavách na základe ich činov, vzťahov medzi sebou. 

· Napísane udalosti vo forme "čo by sa stalo". 

· Rozvíjanie kreativity pomocou prepísania obsahu prečítaných úryvkov alebo diel podľa formy "čo by sa stalo, keby...". 

· Počas písania podľa potreby používať zvukomalebné slová a synonymá. 

· Rozdiely v používaní výrazov v spisovnom, v horovom, v tzv. mládežníckom jazyku a v slengových výrazoch.

Vytvorenie textu v ústnej a v písomnej forme

 2. Schopnosť používať vhodnej formy slovných druhov v texte

2.A Vedieť vytvoriť dokonalé vety z kompozičného a gramatického hľadiska

Špecifické ciele vzdelávacej oblasti Oblastné kompetencie
Výkonový štandard 
optimálna úroveň (výborný)
minimálna úroveň (dostatočný)
Obsahový štandard
Pojmy Tematické celky
1. Rozpoznanie úloh základných slovných druhov v texte; úloha a vhodné používanie tzv. doplnkových slovných druhov Rozpoznanie slovných druhov v texte, potom ich zaradenie do správnych kategórií. 

Pomocou príkladov predstaviť rozdiely medzi slovnými druhmi a vetnými členmi. 

S určenými slovnými druhmi musí vedieť utvoriť vetu. 

Má poznať prípony základných slovných druhov a možnosti vytvorenia nových slov pomocou nich. 

Na príkladoch predstaviť všetky možnosti tvorenia slov pomocou slovotvorných prípon.

Mal by rozpoznať slovné druhy v danom texte. 

Pomocou určených slovných druhov utvoriť vetu. 

S menšou pomocou vytvoriť slovesá a menné slovné druhy s danými príponami.

· Veľké kategórie slovných druhov: šesť hlavných slovných druhov. 

· Základné slovné druhy a ich úloha v zoštylizovaní témy textu. 

· Prípony základných slovných druhov. 

· Tvorba slovies a menných slovných druhov.

Systém slovných druhov
Má vedieť utvoriť slovesá na základe dopredu daného čísla, osoby, času a spôsobu. 

V texte nájdené slovesá zaradiť do správnych slovesných kategórií. 

Nech vie rozoznať a vo vete správne používať dva druhy slovesného skloňovania. 

Správne používať slovesá v oznamovacom a v rozkazovacom spôsobe, a vystihnúť nárečové formy v používaní skloňovania slovies.

Rozpoznať kategórie slovies v danom slove. 

Správne používať slovesá v oznamovacom a v rozkazovacom spôsobe bez vplyvov nárečových výrazov.

· Význam slovesa, druhy, tvar a jeho skloňovanie. 

· Úloha slovies v texte, ich pravopis. 

· Jazyková správnosť slovies: nárečové formy v skloňovaní slovies.

Sloveso
V texte má rozpoznať druhy podstatných mien a utvoriť s nimi ďalšie vety. 

Urobiť slovný rozbor, rozpoznať druhy prípon, ktoré patria k podstatným menám. 

Nech vie rozoznať druhy podstatných mien s príponami od príslovkách. 

Dôkladne musí poznať pravopis vlastných podstatných mien, najmä pravopis zemepisných názvov a inštitúcií. 

Vlastné podstatné mená, ktoré sa skladajú z viacerých slov a ktoré dostanú ďalej príponu -i a tým sa z nich stanú prídavné mená, musí vedieť používať aj vo vlastných textoch bez väčších problémov. 

Pomocou učiteľa má rozpoznať druhy podstatných mien v texte. 

V dostatočnej miere má poznať pravopis vlastných podstatných mien, najmä pravopis zemepisných názvov a inštitúcií.

· Význam podstatných mien, ich druhy a prípony. 

· Vlastné podstatné mená ich pravopis, v rámci toho pravopis zemepisných názvov.

Podstatné mená
Utvoriť prídavné mená, potom ich používať vo vlastnom texte, aby nimi spestril svoj štýl. 

Urobiť slovný rozbor u prídavných mien a rozoznať ich prípony. 

Vo svojej slohovej práci musí vedieť správne používať druhy prídavných mien, aby svoje myšlienky vedel čím pestrejšie vyjadriť.

· Tvar a tvorba prídavných mien. 

· Ich ozdobná funkcia v texte, hlavne v opisoch a v charaktaristike. 

· Ich dôležitá úloha v štylistike.

Prídavné mená
Správne používať v texte druhy čísloviek rôznymi príponami. 

Pravopis čísloviek, správne formy dátumu. 

Arabské a rímske čísla používať v správnej forme na vhodnom mieste v texte. 

Mal by poznať pravopis čísloviek, správne používať formy dátumu.

· Tvar a pravopis čísloviek. 

· Ich úloha v rozčlenení, v izolovaní a v spájaní myšlienok v texte.

· Úlohy na jazykovú správnosť: nesprávna forma v texte, keď používajú základnú číslovku namiesto radovej.

Číslovky
Poznať všetky druhy a formy zámen, vedieť ich používať v texte na správnom mieste. 

Nepopliesť ich v súvetiach na hraniciach zloženia v podraďovacích a v priraďovacích vetách. 

Vo svojich slohových prácach má vedieť ich správne používať. 

Pri osobných zámenách správne používať formy on, ten; oni, tí; ďalej nepopliesť opytovacie a vzťažné zámená v súvetiach. 

Má poznať a používať tie zámená, ktoré stoja v určovacej forme. 

Pomocou učiteľa má rozpoznať druhy a formy zámen. 

Má ich vedieť používať vo svojej slohovej práci. 

Nepopliesť ich v súvetiach na hraniciach zloženia v podraďovacích a v priraďovacích vetách.

· Druhy a tvary zámen. 

· Úloha zámen v texte, ich pravopis. 

· Úlohy na jazykovú správnosť. 

· Pojem "zámen s určovacím zámerom"; druhy týchto zámen.

Zámená
Nech pozná a vie používať vo svojich slohových prácach všetky druhy príčastí. 

Aj v ústnej forme podľa jazykovej správnosti má vedieť používať príčastia. 

Správne pripájanie prípon je dôležité. 

Nech sa vyhýba používaniu nezdvorilej formy príčastia v rozkazovacom spôsobe a prechodník, ktorý sa v maďarine používa nesprávne. 

Musí poznať ich správnu formu v rôznych rečových situáciach. 

Nech pozná a vie používať vo svojich slohových prácach všetky druhy príčastí. 

Nech sa vyhýba používaniu nezdvorilej formy príčastia v rozkazovacom spôsobe a prechodník, čo sa v maďarine používa nesprávne.

· Druhy a tvary príčastí, ich používanie v texte. 

· Úlohy na jazykovú správnosť.

Príčastie
Všetky druhy prísloviek má vedieť používať v texte, hlavne v porozprávaní udalostí, v opisoch, v charakteristikách. 

Rozoznať odlišnosti medzi príslovkami, zámenami a podstatnými menami s príponami. 

K týmto slovným druhom nech vie nájsť aj príklady. 

S menšou pomocou musí rozoznať druhy prísloviek a používať ich vo vlastnom texte hlavne v porozprávaní udalostí, v opisoch, v charakteristikách.

· Druhy a tvary prísloviek. 

· Možnosti používania prípon u niektorých prísloviek. 

· Ich úloha v texte; vytvoria rôznorodosť, znázornia text, spresnia pojmy.

Príslovky
Poznať všetky druhy týchto slovných druhov, ich funkciu vo vete. 

Z hľadiska určovania formy skloňovania slovies poznať správne používanie člena medzi slovesom a podstaným menom, ktorý stojí v úlohe predmetu. 

Nech vie používať postpozície v rôznych významoch vo vete, ktoré sa rovnako vzťahujú na určovanie miesta, času. 

Úloha pomocných slovies vo vete. 

K daným slovesám so slovesnou predponou má vedieť vytvoriť slovesá, ktorými sa dajú vyjadriť rôzne okolnosti, udalosti. 

Nech nepoužíva zbytočne slovesné predpony a pozná funkciu spojok hlavne v priraďovacích súvetiach. 

Má vedieť používať častice, ktoré majú len slovnú funkciu na vyjadrenie svojich citov, nálady a postoja. 

V danom texte rozpoznať druhy týchto slovných druhov, ktoré patria do tejto kategórie. 

Nech vie používať bez nedorozumenia tieto slovné druhy. 

Má poznať pravopis slovesných predpôn.

· Ich druhy, tvary a úloha v texte. 

· Úlohy na jazykovú správnosť. (V slovenčine z nich existujú len spojky a niektoré častice.)

Slovné druhy, ktoré určujú vzťahy medzi slovami
Nech pozná funkciu citosloviec a častíc vo vete. 

Má poznať spôsoby a možnosti používania citosloviec vo vete. 

Na vyjadrenie svojho názoru - v medzerách zdvorilosti a slušnosti - má vedieť používať citoslovcia a častice, ktoré môžu stáť aj samostatne ako veta. 

Poznať rozdiely medzi časticami, ktoré majú len tzv. slovnú úlohu a ktoré majú tzv. vetnú úlohu. 

Na vyjadrenie svojho názoru - v medzerách zdvorilosti a slušnosti - má vedieť používať citoslovcia a častice, ktoré môžu stáť aj samostatne ako veta.

· Ich druhy, tvary a úloha v texte. 

· Úlohy na jazykovú správnosť. 

· Rozdiely medzi časticami, ktoré majú len tzv. slovnú úlohu a ktoré majú tzv. vetnú úlohu. 

· (V slovenčine z nich existujú napr. citoslovcia.)

Slovné druhy v úlohe vety

2.B Vedieť rozpoznať problémy vyplývajúce z hľadiska zaradenia slov do viacerých slovných druhov

Špecifické ciele vzdelávacej oblasti Oblastné kompetencie
Výkonový štandard 
optimálna úroveň (výborný)
minimálna úroveň (dostatočný)
Obsahový štandard
Pojmy Tematické celky
  Má poznať možnosti zaradenia slovných druhov do jednotlivých slovných kategórií. 

Nech ich rozpozná v texte, ale aj samostatne má vedieť vyhľadať také slová, na ktorých vie poukázať na možnosť zaradenia daného slova do viacerých kategórií slovných druhov. 

Má vedieť vytvoriť vety pomocou takých slovných druhov, ktoré sa dajú zaradiť do viacerých kategórií slovných druhov. 

Nech má poznatky o tom, že niektoré slová sa dajú zaradiť aj do viacerých kategórií slovných druhov. 

S menšou pomocou má rozpoznať tie slová, ktoré sa dajú zaradiť aj do viacerých kategórií slovných druhov.

· Možnosti zaradenia jednotlivých slov do viacerých kategórií slovných druhov. Slovné druhy s viacerými možnosťami zaradenia

Maďarský jazyk - osemročné gymnázium 3. a 4. trieda

Základné princípy a ciele

Významná časť prebratého učiva nezostane v hlave žiakov bez dôkladného opakovania. Kvôli tomu je osožné na začiatku každého nového školského roka preopakovať učivo z predošlého ročníka. Napriek tomu na začiatku 3. ročníka osemročného gymnázia to kľudne môžeme vynechať, ak do miestneho učebného plánu našej školy sme zabudovali tzv. tematické opakovanie učiva, ktoré je odporučené zaviesť každý druhý rok. Prvé tematické opakovanie na konci 2. ročníka je potrebné uskutočniť ešte pred koncoročným "zhonom". Toto sa dá vyriešiť aj v 7. ročníku na základnej škole. Na to ale prísne treba dať pozor, aby sa toto opakovanie nestalo jednou "malou maturitnou skúškou"! Hocijakými výsledkami končia žiaci na týchto tematických opakovaniach, toto nemôže ovplyvniť ich ďalší postup do vyššej triedy. Dokonca by sa to nemalo započítať ani do známky v koncoročnom vysvedčení. Výsledky tohto tematického opakovania máme uviesť zvlášť buď v žiackej knižke, alebo na oznámení, ktoré sme prichystali na tento účel, z čoho sa rodičia môžu dozvedieť snahu, výsledky svojich detí z daného predmetu. Druhé tematické opakovanie plánujeme na koniec 4. ročníka. Na meranie vedomostí žiakov končiacich ročníkov na základnej škole je určený celoslovenský test s názvom Testovanie (Monitor) 9, preto týchto žiakov je zbytočné preťažovať ďalšími testovaniami. Na osemročných gymnáziach na posledné tematické opakovanie by prišiel rad koncom 6. ročníka (na štvorročných gymnáziach na konci 2. ročníka). Dosiahnuté výsledky na tematických opakovaniach (hlavne na posledných) - spolu s doterajšími dosiahnutými študijnými výsledkami - môžeme akceptovať pri ohodnotení na ústnych maturitných skúškach, ak je to v prospech žiaka. Toto samozrejme tiež musíme zabudovať do princípov miestneho školského učebného plánu.

Forma a ciele tematického opakovania 

Po dvoch rokoch uskutočnené tematické opakovania by sa mali usporiadať ešte pred tým, kým sa navalia na žiakov koncoročné písomné práce a veľké skúšania z každého predmetu. Na prípravu musíme plánovať postačujúci čas. Poznatky z dvoch ročníkov máme rozdeliť na menšie časti a postupne (už od začiatku druhého polroka) podľa potreby a požiadavky opakovať spoločne v škole, potom ich zadáme na domácu prípravu. Rozdelenie času na toto opakovanie a čiastočné odskúšanie sa deje podľa zváženia učiteľa. Vyučovacie hodiny na preopakovanie a preverovanie vedomostí máme zabudovať aj do vlastného tematického plánu. 

Tematické opakovanie musí mať nielen písomnú, ale aj ústnu časť. Pravda, testy sa dajú pripraviť aj ohodnotiť oveľa rýchlejšie, ako ústna odpoveď, ale naši žiaci si musia zvyknúť aj na ústnu formu skúšania. Na túto ústnu časť treba venovať celý vyučovací deň, keď sa žiaci zaoberajú len s týmto preverovaním vedomostí z daného predmetu. Toto bude mať aj svoj "právny" podklad, totiž tieto tematické opakovania vedenie školy spolu s predmetovými komisiami zabudujú do miestneho školského učebného plánu. 

Pri zostavení tematických okruhov v 6. ročníku (prípadne na štvorročnej strednej škole v 2. ročníku) môžeme brať ohľad už aj na cieľové požiadavky na maturitné skúšky. Toto môže byť veľmi užitočné dva roky pred maturitnými skúškami, lebo žiaci si môžu odskúšať svoje vedomosti na takých preverovaniach, ktoré ešte nemajú svoju veľkú váhu. V rade tematických opakovaní toto posledné učitelia môžu pripraviť dvojako. Môžu zhrnúť celé dovtedy prebraté učivo od úplného začiatku, alebo sa sústrediť len na učivo posledných dvoch rokov. Toto môžu urobiť na základe predstáv a princípov, ktoré budú mať vo svojom školskom učebnom pláne. Na to si ale treba dávať pozor, aby tematické opakovania psychicky nezničili žiakov! Najdôležitejšie ciele tematického opakovania sú, aby žiakov postupne pripravili na takúto formu skúšania, aby v menších častiach preopakovali celé obrovské učivo, aby prehĺbili získané vedomosti a vytvorili zručnosti, aby toto obsiahle učivo sa nemuseli "znovu" naučiť pred maturitnými skúškami.

Kompetencie - tercia a quarta

1. Vyjadrovacia pohotovosť, vytvorenie a pochopenie ústnych prejavov/komunikátov 

Rozvíjanie kultúry diskúsie. Cvičenia na vyjadrenie vlastných názorov, potom po zvážení oponujúcich názorov korigovanie vlastného postoja. Používanie dôrazu, intonácie, tempa a pauzi v reči, ako aj vhodnej sily hlasu. Sledovanie rôznych rečových žánrov, poznanie ich komunikačnej techniky. V prípade malého prejavu, príspevku a príhovoru držanie sa v určitých medziach vo vyjadrovaní zámeru, v budení dojmu a v presviedčaní publika. 

Cvičenia na jednosmernú a dvojsmernú, ďalej na typy priamej a nepriamej komunikácie. Základné princípy spolupracovania v diskusii, dodržiavanie jazykových pravidiel a pravidiel správania sa. Presné pochopenie oznámenia, vyjadrovania diskusného partnera, následne toho vytvorenie schopnosti reagovania. Dôležitosť sebakontroly v každodenných situáciach. Pomocou situačných hier príprava na prípadné situácie. Treba klásť väčší dôraz na ovládanie konfliktov, na cvičenia viacerých možností vyhýbania sa pred nimi. Orientovanie sa medzi masovokomunikačnými žánrami. Rozpoznanie ich úloh a rôznych vplyvov. 

2. Čítanie, pochopenie napísaného prejavu/komunikátu 

Čím dôkladnejšie pochopenie textu tichým čítaním. Nacvičovanie vyjadrovacieho čítania. Pochopenie a rozbor textov tak z krásnej literatúry, ako aj z náučných a z vedeckých článkov. Objavenie logických súvislostí, rozpoznanie odlišných názorov, vyzdvihnutie argumentov a protiargumentov v textoch určených na cvičenie. Rozpoznanie odlišností v textoch z každodenného života a krásnej literatúry. Pochopenie výrazov v prenesenom význame a ich správne používanie. Vyzdvihnutie a zhrnutie podstaty. Vyhľadanie kľúčových slov z textu. Rozpoznanie častejších masovokomunikačných žánrov, analýza ich vplyvov na náš život. Roztriedenie masovokomunikačných žánrov, ktoré nás informujú a chcú ovplyvniť náš názor: správa, reportáž; článok, komentár; interview; reklama, oznámenie. Rozpoznanie charakteristických čŕt jednotlivých masovokomunikačných žánrov, naučenie sa tzv. čítania medzi riadkami. 

3. Vytvorenie písaného prejavu/komunikátu, vonkajší vzhľad písma a pravopis 

Vytvorenie a vyjadrenie vlastného názoru o témach (daných alebo zvolených) z každodenného života. Argumentmi podložené zoštylizovanie vlastného stanoviska.Na argumentmi podložený iný názor pripraviť dôkladné vyvrátenie a protinázor v písomnej forme. Vyhotovenie osnovy ku krátkej prednáške, k príhovoru, k diskusnému príspevku, potom ich využívanie vo svojej prednáške. Potrebné vedomosti z používania počítačového programu PowerPoint v príprave a v samotnej prednáške. Táto veková skupina už by mala byť schopná samostatne zoštylizovať a vyplniť základné úradné dokumenty a tlačivá ako: životopis, žiadanku, potvrdenie, potvrdenku, splnomocnenie. Tiež je dôležité poznanie a schopnosť používat rôzne formy objasnenia, odporúčania knihy na čítanie, príprava krátkeho referátu o literárnom diele. V súvislosti s tými pojmami si môžu osvojiť vhodné používanie citátov, označenie diel, z ktorých čerpali námet. Nedá sa zanedbať ani dôležitosť vonkajšieho vzhľadu písma a samotný pravopis. Dôraz nie je na krasopise, ale na upravenej forme napísaného textu. K úplnosti obsahu patrí aj dodržiavanie pravopisných pravidiel. 

4. Rozvíjanie schopnosti štúdia 

Získanie skúseností používania informácií aj v tlačenej aj v elektronickej forme uložených dokumentoch (na Internete, v elektronických nosičoch dát). Zbieranie poznatkov, argumentov a príkladov pomocou tradičných (vytlačených) knižničných a na Internete existujúcich tzv. elektronických knižničných katalógov. Katalogizovanie pozbieraných údajov pomocou osnovy a konspektu. Nahodenie problému, zvolenie zdrojov, selektovanie z viacerých zdrojov pochádzajúcich údajov a ich spracúvanie. Používanie získaných údajov v zostavení vlastnej práce. Vylúčenie tzv. plagiátorstva. Uviesť zdroje, z ktorých čerpal počas prípravy vlastného textu. Rozšírenie informácií a znalostí vlastnými nápadmi. Vytvorené schoponosti nech vie využívať aj v ostatných predmetoch. 

Štylizačné schoponosti žiakov sú určené rozvíjať aj viaceré súťaže, z ktorých treba vyzdvihúť súťaž s názvom Hľadači pokladov, ďalej rôzne súťaže, ktoré usporiada Spoločnosť Palóc, Nadácia Katedra a Spoločnosť maďarských spisovateľov na Slovensku, vlastne všetky také súťaže, ktoré podporujú nadaných žiakov v tvorbe vlastných prác. 

5. Vedomosti o materinskom jazyku 

Druhy viet z hľadiska obsahu a ich zámeru. Jednosmerná a dvojsmerná, priama a nepriama komunikácia v každodennom styku. Pretvorenie viet. Rozoznanie priameho a preneseného významu viet. Používanie jazykovej správnosti čo sa týka tvorenia viet. Úloha slovosledu v maďarskom jazyku. Interpunkčné znamienka v jednoduchej vete, úloha pomlčky, zátvorky, dvojbodky a bodkočiarky vo vete. Správne označenie citátu a dialógu.

Vetné členy a syntagmy. Častejšie typy tvorenia slov; zloženia slov, základ slova, utvorené slovo a slovné spojenia. Ústrojné a neústrojné slovné spojenia. Zvlášť a spolu napísané slová: podraďovacie a priraďovacie zložené syntagmy a pravopis zložených slov. 

Druhy viet podľa ich stavby. Jednoduché vety a súvetia. Druhy podraďovacích a priraďovacích súvetí, ich úloha v texte. 

Zbehlosť v charakteristických črtách maďarského jazyka, jeho zaradenie do jazykového typu vo svete jazykov. Pôvod nášho materinského jazyka. Dnešné výrazy v hovorovom jazyku a v slangu. Druhy a typy nárečí, ich miesto v dnešnom používaní jazyka. Znetvorené výrazy, ktoré sa dostanú do hovoreného jazyka: nesprávne skratky a znaky používané v e-mailoch, v smskách, ich negatívny vplyv na hovorový jazyk, na náš spôsob vyjadrovania. 

6. Podmienky postupu do vyššieho ročníka 

V stĺpci vytvorenie kompetencií nájdete ku každému tematickému celku dve zaradenia. Vo vyššom sú zoštylizované tie požiadavky, po splnení ktorých je výsledná známka výborný. V dolnom vidíte minimum, postačujúce na to, aby mohol žiak postúpiť do vyššieho ročníka so známkou dostatočný. Určovanie medzi tými dvoma hodnoteniami ostane na vyučujúcom. Samozrejme, ani udelenie hodnotenia výborný a dostatočný sa nemôže diať mechanicky, ale na základe učiteľovho rozhodnutia. V stĺpci vytvorenie kompetencií nájdete príručku k tomu, že aké schopnosti treba vytvoriť u našich žiakov, aby vedeli úspešne absolvovať dané učivo. Zhrnutie poznatkov a kompetencií, ktoré sú požiadavkami k výbornému ohodnoteniu alebo len k známke dostatočnej, slúžia pre učiteľov k tomu, aby im pomáhali pri úplnom hodnotení žiakov.

1. Vytvorenie komunikačných schopností

1.A Vytvorenie vhodných medziľudských vzťahov

Špecifické ciele vzdelávacej oblasti Oblastné kompetencie
Výkonový štandard 
optimálna úroveň (výborný)
minimálna úroveň (dostatočný)
Obsahový štandard
Pojmy Tematické celky
1. Vytvorenie základov komunikačných schopností aj v ústnej aj v písomnej forme      
1.1. Schopnosť vyhotoviť prejav v ústnej aj v písomnej forme Na rôzne príležitosti (výročia, rodinné udalosti, nový rok) zoštylizovanie blahoželania bez väčšej pomoci. 

Výber vhodného spôsobu blahoželania a poďakovania, zvolenie správneho tónu, čo patrí k daným udalostiam. 

Ich prednes buď pomocou dopredu pripraveného textu, alebo improvizovane. 

Žiak nech je schopný reagovať na blahoželanie, na poďakovanie aj bez dlhšej prípravy. 

Nech vie rozoznať frázy, ktoré nemá používať. 

V prípade žánrov verejnej komunikácie má vedieť používať gestá a jazykové zvraty, ktoré musí prispôsobiť k danému textu. 

Počas vytvorenej diskusie nech vie zoradiť svoje argumenty, hľadať protiargumenty, medzi tým má dbať na pravidlá inteligentnej debaty. 

Musí dávať pozor na sebakontrolu. 

Svojich poslucháčov tak má presvedčiť o svojich názoroch, aby to nevyzeralo násilne. 

Zbytočne nevytvárať prehnaný dojem. 

Nech sa vyhýba zbytočného pátosu. 

Má poznať a vekuprimerane používať možnosti mimiky a tzv. reči tela. 

Na rôzne príležitosti (výročia, rodinné udalosti, nový rok) s menšou pomocou zoštylizovať blahoželania a toto aj predniesť. 

Musí si vybrať vhodný tón prejavu. Musí byť schopný správne reagovať na blahoželanie, na poďakovanie. 

Počas vytvorenej diskusie si musí dávať pozor na sebakontrolu a prijať protiargumenty. 

Na iný názor má reagovať nie väčším tónom hlasu, ale argumentmi. 

Má poznať a vekuprimerane používať možnosti mimiky a tzv. reči tela.

· Najčastejšie žánre súkromnej a verejnej komunikácie: pozdravenie, vyslovenie poďakovania; rokovanie, diskusia, príhovor, diskusný príspevok, krátka prednáška. 

· Sprevádzajúce gestá pozdravenia, jazykové zvraty. 

· Vyhnúť sa frázam. 

· Prispôsobenie intonácie k príležitosti. 

· Reakcia na pozdravenie, na vyslovenie vďaky. 

· Spolupráca s diskusným partnerom. 

· Technika argumentovania. 

· Vytvorenie vlastného názoru, zoštylizovanie postoja k danej téme.

· Po zvážení protinázoru korekcia vlastného postoja. 

· Rozvíjanie kultúry diskúsie. 

· V prípade vymenovaných žánrov držanie sa v určitých medziach vo vyjadrovaní zámeru, v budení dojmu a v presviedčaní publika.

· Jazykové pravidlá a pravidlá správania sa. 

· Sebakontrola. Predbehnutie konfliktov, prípadne ich vybavovanie. 

· Používanie správneho dôrazu, intonácie, tempa a pauzí v reči, ako aj vhodnej sily hlasu.

· Poznať pár výrazných prejavov mimiky a tzv. reči tela, ich vedomé používanie. 

· Význam očného kontaktu počas diskusie.

Sloh a komunikácia

 Najčastejšie žánre súkromnej a verejnej komunikácie

1.2. Pochopenie textu a navodenie na logické myslenie Samostaná analýza daného alebo zvoleného textu, v prípade literárneho textu jeho umelecký rozbor. 

Musí nájsť logické súvislosti, má vedieť porovnať odlišné názory aj v odborných aj v každodenných textoch. 

V textoch určených na cvičenie nech nájde argumenty a protiargumenty. 

V literárnych textoch má rozpoznať myšlienky používané v prenesenom význame. 

Pomocou kľúčových slov zhrnúť podstatu textu. 

Má byť schopný na tzv. čítanie medzi riadkami, teda musí objaviť v texte skryté odkazy na iné pojmy, myšlienky, ktoré súvisia s danou problematikou. 

Musí mať jasné predstavy o svojských javoch masovokomunikačných žánrov, ktorými by mohli ovplyvniť názory čitateľov. 

Má vedieť vyberať z množstva spáv a reklám tie, ktoré sú pre neho dôležité, alebo obsahujú menej cenné informácie. 

Analýza daného alebo zvoleného textu pomocou učiteľa. 

Rozpoznanie logických súvislostí s navodením. 

V literárnych textoch má rozpoznať myšlienky používané v prenesenom význame.

Má pochopiť obsah správ, reportáží, interview a zhrnúť ich podstatu. 

Má vedieť vyberať z hromady spáv a reklám tie, ktoré sú pre neho dôležité, alebo obsahujú menej cenné informácie.

· Spracovanie informácií získané tzv. tichým čítaním. 

· Nacvičovanie výrazného čítania. 

· Chápanie a rozbor textu. 

· Objavenie logických súvislostí, odlišných názorov, argumentov a protiargumentov v texte. 

· Správne používanie prenesených významov. 

· Vyzdvihnutie a zhrnutie podstaty. 

· Zoštylizovanie kľúčových slov na základe textu. 

· Rozpoznanie častejších masovokomunikačných žánrov a ich vplyv na oznámenie. 

· Čítanie medzi riadkami. náš život: správa, reportáž; článok, komentár; interview; reklama,

Pochopenie textu
1.3. Vytvorenie vlastného názoru, príprava krátkej prednášky a predstavenie zozbieraných údajov k textu Vytvorenie vlastného názoru na vopred danú alebo na náhodne vybranú tému. 

Žiak musí byť schopný zoštylizovať svoje názory podporené vlastnými argumentmi. 

Má vedieť zostaviť osnovu k svojej kratšej alebo dlhšej prednáške a prejavu. 

Samostatne pracovať s programom PowerPoint na počítači, pomocou ktorého môže vytvoriť svoju prednášku. 

Do tohto textu v programe PowerPoint vedieť vsunúť aj obrázky, grafikony a rôzne odkazy na webové stránky. Tento pripravený materiál má vedieť aj používať počas svojho vystúpenia. 

S menšou pomocou má vedieť napísať vlastný životopis aj na počítači, žiadosť, žiadanku, potvrdenie, potvrdenku, splnomocnenie. 

O literárnych dielach napísať krátky opis, charakteristiku a odporúčanie. 

Jeho písmo má byť usporiadané, pod čím netreba chápať krasopis, ďalej jeho pravopis má byť na úrovni jeho vzdelania a prispôsebené jeho veku. 

Má vedieť vytvoriť vlastný názor o danej téme. 

S pomocou učiteľa pripraviť osnovu ku krátkemu prejavu. 

Má poznať program PowerPoint v počítači a s pomocou učiteľa aj používať. 

S pomocou učiteľa napísať vlastný životopis, podľa návodu napísať žiadosť, žiadanku, potvrdenku, potvrdenie, splnomocnenie. 

Jeho písmo má byť usporiadané, pod čím netreba chápať krasopis, ďalej jeho pravopis má byť na úrovni jeho vzdelania a prispôsebené jeho veku.

· Vyjadrenie vlastného názoru. 

· Príprava protinázoru a vyvrátenia v písomnej forme. 

· Vyhotovenie osnovy ku krátkej prednáške, k diskusnému príspevku, k prejavu. 

· Využívanie programu PowerPoint na lepšie znázornenie krátkej prednášky, referátu. 

· Základné úradné dokumenty: životopis, žiadosť, žiadanka, potvrdenie, potvrdenka, splnomocnenie.

· Vytvorenie názoru súvisiaceho s literárnym dielom: objasnenie, odporúčanie knihy na čítanie, príprava krátkeho referátu. 

· Vhodné používanie citátov a označenie zoznamu použitej literatúry. 

· Usporiadaný vonkajší vzhľad písma a pravopis.

Vytvorenie textu
2. Osvojovanie si vhodných foriem správania sa počas diskusie Musí mať prehľad v typoch jednosmernej a dvojsmernej komunikácie, poznať ich hlavné črty, vedieť ich používať v každodennej komunikácii. 

Nie len poznať, ale aj používať pravidlá správania sa a pravidlá jazyka v každodennej komunikácii. 

Poznať písomné a hovorené formy priamej a nepriamej komunikácie. 

Počas diskusie dbať na základné princípy diskusie. 

Musí mať prehľad v typoch jednosmernej a dvojsmernej komunikácie. 

Nie len poznať, ale aj používať pravidlá správania sa a pravidlá jazyka v každodennej komunikácii. 

Počas diskusie dbať na základné princípy diskusie.

· Jednosmerná a dvojsmerná komunikácia: diskusia, monológ. 

· Druhy monologických a dialogických textov. 

· Základné princípy spolupráce v diskusií: zrozumiteľná reč, prispôsobovanie k téme a k myšlienkam diskusných partnerov. 

· Pravidlá správania sa a jazykové pravidlá. 

· Priama a nepriama komunikácia. 

· Odstup v čase a v priestore počas komunikácie. 

· Druhy jednosmernej a dvojsmernej komunikácie, priamej a nepriamej komunikácie.

Faktory komunikačného procesu

1.B Používanie k textu a k téme prispôsobených viet

Špecifické ciele vzdelávacej oblasti Oblastné kompetencie
Výkonový štandard 
optimálna úroveň (výborný)
minimálna úroveň (dostatočný)
Obsahový štandard
Pojmy Tematické celky
1. Vhodné používanie druhov viet a ich prispôsobenie rečovej situácii Na základe komunikačného obsahu textu má rozoznať oznamovaciu, zvolaciu, želaciu, rozkazovaciu a opytovaciu vetu. 

Musí byť schopný rozoznať druhy viet na základe ich tónu a spomínané vety pretvoriť. 

Má vedieť rozpoznať vety doslovným a preneseným významom. 

Druhy opytovacích viet musí prispôsobiť k obsahu daného textu, pričom musí dávať pozor na jazykovú správnosť. 

Pre jednotlivé typy viet charakteristické intonácie používať správne. 

V jednotlivých druhoch viet správne používať jazykové vyjadrovacie prostriedky: spôsoby slovies, častice, citoslovcia a rôzne formy intonácie. 

V texte má vedieť používať také vety, ktoré sú vhodné z hľadiska zámeru a cieľa.

Kladné, záporné a zakazujúce vety má používať vo svojom texte podľa jazykovej správnosti. 

Na základe svojich vedomostí o druhoch viet nech vie rozoznať jednotlivé druhy viet v danom texte. 

Má poznať druhy opytovacích viet, ktoré má vedieť správne používať aj vo svojom texte. 

Musí poznať úlohu intonácie v reči. Jednotlivé druhy viet správne používať aj v písomnej aj v ústnej forme.

· Oznamovacia, zvolacia, želacia, rozkazovacia a opytovacia veta. 

· Druhy opytovacích viet. 

· Gramatické prostriedky: spôsoby, častice, citoslovcia a formy intonácie. 

· Pretvorenie viet. 

· Úloha intonácie v jednotlivých druhoch viet. 

· Rôznorodé a cieľavedomé používanie rôznych druhov viet z hľadiska zámeru a cieľa. 

· Členenie viet z logického hľadiska: kladné, záporné a zakazujúce vety.

Druhy viet z pohľadu obsahu a zámeru komunikácie, ako aj z pohľadu logiky
2. Pomocou správneho používania interpunkčných znamienok znázorniť zmysel napísaného textu Správne používanie interpunkčných znamienok aj na konci vety, aj medzi vetnými členmi a v súvetiach. 

Musí poznať úlohu pomlčky, zátvorky, dvojbodky a bodkočiarky v texte a správne ich používať podľa druhu a konštrukcie vety. 

Interpunkčné znamienka na konci súvetia a na konci zložených súvetí. 

Správne označovanie citátu a dialógu v rámci textu. 

Správne používanie interpunkčných znamienok aj na konci vety, aj medzi vetnými členmi a v súvetiach. 

Musí poznať úlohu pomlčky, zátvorky a dvojbodky v texte a správne ich používať podľa druhu a konštrukcie vety. 

Má poznať formu označovania citátu a dialógu.

· Interpunkčné znamienka na konci vety, medzi vetnými členmi a v súvetiach. 

· Úloha pomlčky, zátvorky, dvojbodky a bodkočiarky. 

· Označovanie citátu a dialógu.

Interpunkčné znamienká
3. Vhodným používaním vetných členov zoštylizovanie doslovného a preneseného významu textu Žiaci si majú uvedomiť štruktúru jazyka a jej dôležitosť: hlásky, morfémy, slová, syntagmy, vety, text a reč. 

(Všetko nesmieme žiadať od 14-15 ročných žiakov, lebo toto učivo je "len" úvodnou časťou z tejto látky.) 

Úloha hlások, morfém, slov, syntagiem, viet v texte a v reči. 

Rozpoznanie vetných členov vo vetách určených na cvičenie. 

Je veľmi dôležité, aby sme nedali zbytočne "nabiflovať" pravidlá o vetných členoch, ale aby sme žiakov navodili na ich správne používanie vo vete! Tým prídeme spoločne aj na to, že akú úlohu budú mať vo vete. 

Pri určovaní vetných členov treba klásť dôraz na logické myslenie ale aj na jazykový cit. 

Gramatické pravidlá pri určovaní vetných členov nemáme žiadať ani od najlepších žiakov! Nie pravidlo je dôležité, ale ich správne a logické používanie v praxi! 

Paralelne s druhmi vetných členov má rozpoznať aj druhy podraďovacích syntagiem. 

Musí vidieť a vedieť objasniť rozdiely medzi slovnými druhmi a vetnými členmi. (Zaradenie vetného člena ako slova do niektorého slovného druhu treba len vtedy, ak je to veľmi nutné!)

Žiak musí mať prehľad, že kedy hovoríme o tzv. bezpodmetovej vete. 

Musí rozpoznať a správne používať vo vete vetné členy, ktoré sú vyjadrené buď jedným slovom, alebo viacerými, alebo pomocou postpozície. 

Jazykové chyby súvisiace s používaním vetných členov v texte má vedieť odhaliť a opraviť.

Rozpoznanie častejších vetných členov v daných vetách, ktoré sú určené na cvičenie. 

Je veľmi dôležité, aby sme nedali zbytočne "nabiflovať" pravidlá o vetných členoch, ale aby sme žiakov navodili na ich správne používanie vo vete! Tým prídeme spoločne aj na to, že akú úlohu budú mať vo vete. 

Paralelne s druhmi vetných členov s pomocou učiteľa má rozpoznať aj druhy podraďovacích syntagiem. 

Na tejto úrovni stačí, ak žiak vie vetné členy zaradiť do väčších kategórií, ako do kategórie podmetu, prísudku, predmetu, príslovkového určenia, prívlastku; rozpoznať väčšie druhy syntagiem. 

Ďalej, aby vedel rozoznať vetné členy od slovných druhov. 

Jazykové chyby súvisiace s používaním vetných členov v texte má vedieť odhaliť a opraviť.

· Druhy vetných členov, ich úloha vo vete, vhodné používanie vo vyjadrovaní vlastných myšlienok. Namiesto zbytočného nabiflovania množstva gramatických pravidiel radšej nech zoštylizujme úlohu vetných členov vo vetách! Toto učivo sa má osvojovať pomocou logiky a praktického používania! 

· Typy jednotlivých vetných členov, ktoré vyjadrujeme jedným a viacerými slovami, alebo pomocou postpozícií. 

· Štruktúra jednoduchej vety. 

· Druhy podmetu a prísudku, ich vyjadrovanie slovnými druhmi. 

· Predikatívna syntagma. 

· Bezpodmetové vety. 

· Tvar a druhy predmetu, predmetová syntagma. 

· Príslovkové určenia a ich syntagmy. 

· Prívlastky a ich syntagmy. 

· Jazyková správnosť vždy z pohľadu daného vetného člena, ktorým sa práve zaoberáme, ich vedomé používanie, oprava nesprávnych foriem (napr.: zhoda podmetu s prísudkom, nesprávne formy prípon príslovkových určení atď.)

· Rázne treba rozdeliť pojmy slovné druhy a vetné členy!

Vetné členy a podraďovacie syntagmy
Má vedieť vysvetliť pojem priraďovacej syntagmy. 

Pri určovaní druhu priraďovacej syntagmy má zohľadňovať obsahový vzťah medzi členmi priraďovacej syntagmy!

Musí presne určiť všetky druhy priraďovacej syntagmy, ktoré môžu stáť bez pomlčky, ale aj s pomlčkou. 

Musí poznať najčastejšie spojky, ktoré stoja v priraďovacích syntagmách. Tie musí aj správne používať vo svojom texte. 

Má vedieť vytvoriť príklady na všetky druhy priraďovacej syntagmy. Aj tu je veľmi dôležité logické myslenie a jazykový cit. 

Musí rozpoznať a určiť druhy podraďovacej a priraďovacej syntagmy. 

S pomocou učiteľa má vedieť vytvoriť priraďovacie syntagmy. 

Mal by mať poznatky o tom, že priraďovacie syntagmy môžu byť dvojaké, ktoré sú vyjadrené pomocou pomlčky, alebo bez pomlčky.

· Rozoznanie druhov priraďovacích syntagiem na základe toho, že z hľadiska obsahu aký vzťah je medzi ich členmi. 

· Priraďovacie syntagmy, ktoré sú vyjadrené pomocou spojky, alebo bez nich. 

· Na základe poznania najčastejších spojok v priraďovacích syntagmách máme klásť veľký dôraz na logické myslenie!

Priraďovacie syntagmy
4. Rozvíjanie slovnej zásoby pomocou najčastejších foriem tvorenia slov Má mať poznatky o doteraz naučených formách tvorenia slov. 

Rozoznať druhy tvorenia slov, pojmy koreň slova, tvorené slovo a znovutvorené slovo. 

Poznať rôzne formy tvorenia slov. 

Poznať formy ústrojných a neústrojných slovných spojení. 

Na základe osvojených poznatkov vedieť vytvoriť a používať podobné zložené slová. 

Pri určovaní ústrojných slovných spojení používať poznatky o podraďovacích zložených slovách. 

Má byť schopný s menšou pomocou učiteľa, vhodné ústrojné slovné spojenie pretvoriť na podraďovacie syntagmy. 

Pomocou príkladov má vysvetliť rozdiel medzi zloženými slovami a syntagmami. 

Má poznať pojem mozaické slovo a na základe svojich vedomostí v tejto téme samostatne vytvoriť skratkové slová. 

Má rozpoznať také slovné spojenia, ktoré majú za úlohu shustiť význam viac slov. 

Rozpoznať druhy podraďovacích slovných spojení a tie používať vo vlastnom texte podľa platných pravopisných pravidiel. 

S menšou pomocou rozpoznať ústrojné a neústrojné slovné spojenia. 

Má vedieť, že v čom sa líšia zložené slová a syntagmy. 

S pomocou učiteľa má rozpoznať druhy priraďovacích zložených slov. 

Má poznať pojem mozaické slovo a s pomocou učiteľa vytvoriť skratkové slová.

· Obnovenie vedomostí o slovnej tvorbe. 

· Rozpoznanie rozdielov medzi pojmami zložené slovo, koreň slova, utvorené slovo, slovné spojenie. 

· Spôsoby tvorenia zložených slov. 

· Druhy ústrojných a neústrojných slovných spojení. 

· Druhy podraďovacích a priraďovacích zložených slov. 

· Pojmy označených a neoznačených slovných spojení. 

· Rozdiel medzi slovným spojením a syntagmou. 

· Vysvetľovanie na príkladoch formou slovných spojení, ktoré sa vytvorili pomocou zhusťovania významu. 

· Druhy mozaických slov.

Častejšie typy tvorenia slov

 2. Zvláštnosti maďarského pravopisu

2.A Praktické poznatky v oblasti zvlášť- a spolupísaných slov

Špecifické ciele vzdelávacej oblasti Oblastné kompetencie
Výkonový štandard 
optimálna úroveň (výborný)
minimálna úroveň (dostatočný)
Obsahový štandard
Pojmy Tematické celky
1. Pravidlá pravopisu zvlášť- a spolupísaných slov na základe logického myslenia Pri písaní zložených slov pomlčkou alebo bez pomlčky má zohľadniť svojráznosť maďarského pravopisu tzv. odzrkadľovanie významu slova. Základom toho je logické myslenie, ktoré je nevyhnutné pri určovaní správneho písania spolupísaných alebo zvlásťpísaných zložených slov. 

Má poznať najčastejšie príčiny spolupísania slov. 

Dve formy spolupísania slov - úplné spolupísanie slov a pomlčkou rozdelené zložené slová - sebavedome má používať a rozoznať aj vo vlastnom aj v cudzom texte. 

Takisto má používať svoju logiku a jazykový cit pri písaní zložených slov, ktoré sa skladajú z troch alebo z viacerých slov. 

Musí vedieť, kam treba dať spojovník v zložených slovách, keď sa skladajú z viac než 6 slabík. 

Nech sa vyzná s menšou pomocou učiteľa v pravopise priraďovacích syntagiem (opakované slová, ozajstné priraďovacie slovné spojenia a pravopis tzv. slovných dvojičiek). 

Na základe naučených foriem pravopisu mozaických slov nech vie k nim pripojiť aj prípony. 

Má poznať dve formy spolupísania slov: úplné spolupísanie a písanie zložených slov pomlčkou; tie má vedieť používať aj vo vlastnom texte. 

Nech pozná pravopis zložených slov, ktoré sa skladajú z troch a z viacerých slov, ktoré má vedieť primerane používať aj vo vlastnom texte.

· Zváštnosť maďarského pravopisu, ktoré vychádza z toho, že dve slová dovtedy píšeme zvlášť, kým nejaké pravidlo alebo okolnosť nevyžiada ich písanie spolu. 

· Dve formy spolupísania slov: úplné spolupísanie a spojenie dvoch slov pomlčkou. 

· Dôvody spolupísania slov: zmena významu slova, neoznačenosť gramatického vzťahu, tradícia. 

· Pravopis podraďovacích syntagiem a zložených slov. 

· Pravopis zložených slov, ktoré sa skladajú z troch alebo z viacerých slov. 

· Pravopis priraďovacích syntagiem: opakované slová, ozajstné priraďovacie slovné spojenia a pravopis tzv. slovných dvojičiek. 

· Pravopis mozaických slov a ich prípony.

Pravopis: zvlášťpísané a spolupísané slová

2.B Vhodné používanie jednoduchých viet a súvetí

Špecifické ciele vzdelávacej oblasti Oblastné kompetencie
Výkonový štandard 
optimálna úroveň (výborný)
minimálna úroveň (dostatočný)
Obsahový štandard
Pojmy Tematické celky
1. Konštrukcia viet a používanie do textu patriacich druhov viet Musí poznať štruktúru jednoduchej vety. 

Vytvoriť jednočlenné a dvojčlenné vety, úplné a neúplné vety. 

Poznať druhy jednočlenných viet: oslovenie, citoslovcia, častice, nekonštruované zloženia menných slovných druhov, formy zdravenia a ich používanie ako samostatných viet.

Uviesť príklady na objasnenie rozdielov medzi jednočlennými a neúplnými vetami. 

Vytvoriť podraďovacie súvetie z rozvitých jednoduchých viet. 

Pri určovaní podraďovacích súvetí poznať a správne používať spojky a poznať ich dôležitú úlohu. 

Pri určovaní priraďovacích súvetí objaviť logické vzťahy medzi členmi súvetia, ale samozrejme má poznať aj najčastejšie používané spojky. 

Nesmú robiť ťažkosti ani priraďovacie súvetia bez spojky. 

Druhy súvetí má vedieť zobraziť aj graficky. 

Má poznať a správne používať interpunkčné znamienka medzi hlavnými a vedľajšími vetami a na konci súvetí.

S pomocou učiteľa má vedieť vytvoriť jednočlenné a dvojčlenné vety, ako aj úplné a neúplné vety. 

Rozoznať podraďovacie a priraďovacie súvetia. 

Nájsť vzťažné slová pri rozbore podraďovacích súvetí. 

Pri podraďovacích súvetiach má poznať len väčšie kategórie (podmetové, prísudkové, predmetové, vedľajšiu vetu príslovkového určenia a prívlastkové). 

V priraďovacích súvetiach má rozoznať druhy vedľajších viet s pomocou učiteľa, pričom má používať aj svoju logiku. 

Na určitej úrovni má poznať a správne používať interpunkčné znamienka medzi hlavnými a vedľajšími vetami a na konci súvetí.

· Jednoduchá veta a súvetie. 

· Konštrukcia jednočlennej a dvojčlennej vety. Úplné a neúplné vety. Rozdiel medzi týmito vetami. 

· Druhy podraďovacích súvetí. 

· Pojem hlavnej a vedľajšej vety v podraďovacích súvetiach. 

· Úloha a druhy tzv. vzťažných slov. 

· Pretvorenie rozvitej jednoduchej vety na viac druhov podraďovacích súvetí. 

· Druhy priraďovacích súvetí. 

· Objavenie logických vzťahov medzi rovnocennými členmi priraďovacieho súvetia. 

· Charakteristické spojky v jednotlivých priraďovacích súvetiach. 

· Grafické znázornenie druhov súvetí. 

· Interpunkčné znamienka medzi hlavnými a vedľajšími vetami a na konci súvetí.

Druhy viet podľa ich zloženia

 3. Miesto našej materinskej reči medzi jazykmi sveta

3.A Pôvod našich slov a ich vývoj až do dnešného dňa

Špecifické ciele vzdelávacej oblasti Oblastné kompetencie
Výkonový štandard 
optimálna úroveň (výborný)
minimálna úroveň (dostatočný)
Obsahový štandard
Pojmy Tematické celky
1. Poznať výrazy, ktoré obohacujú prípadne znehodnocujú náš jazyk Má vedieť pomenovať najbližšie jazykové rodiny.

Dva až tri príklady nájsť na dokazovanie jazykovej príbuznosti.

Musí poznať pojem základných slov a vedieť na ne hľadať príklady.

Musí vedieť rozoznať prevzaté slová od cudzích slov.

Musí mať poňatie o slovách vnútorným tvorením.

Rozpoznať staromaďarské slová v najstarších stredovekých jazykových pamiatkach a vedieť na ne hľadať príklady.

Vymenovať z príbuzných jazykov aspoň dva, tri.

Nech má poňatie o tzv. základných slovách.

Má poznať pojmy prevzaté a cudzie slovo a vyhľadať na ne pár príkladov.

· Pôvod maďarského jazyka a jeho jazykové rodiny.

· Dôkaz spoločného pôvodu jazykových rodín.

· Pôvod jednotlivých slov. Tzv. základné slová, slová vnútorným tvorením, prevzaté a cudzie slová.

· Rozdiel medzi prevzatými a cudzími slovami.

· Oboznámenie sa s prvými maďarskými výrazmi, ktoré sa nachádzajú v najstarších jazykových pamiatkach.

Pôvod nášho materinského jazyka
2. Poznanie charakteristických čŕt maďarského jazyka Poznať najcharakteristickejšie črty dvoch tipov jazykov (aglutinačných a flektívných jazykov), čo môže porovnať cez maďarský a slovenský jazyk.

Pomenovať charakteristické črty maďarského jazyka, ktorými sa líši od jazykov, ktoré poznáme.

Na základe svojich poznatkov vlastnými slovami má zoštylizovať a vysvetľovať nasledujúce pojmy: materinský jazyk, národný jazyk, štátny jazyk, úradný jazyk, jazyk menšín a má vedieť vysvetliť aj odlišnosti medzi týmito pojmami.

Vymenovať niekoľko charakteristických črt maďarského jazyka, ktorými sa líši od jazykov, ktoré poznáme.

Na niekoľko príkladoch uviesť gramatické rozdiely medzi maďarským a slovenským jazykom.

Na základe svojich poznatkov vlastnými slovami má zoštylizovať a vysvetľovať nasledujúce pojmy: materinský jazyk, národný jazyk, štátny jazyk, úradný jazyk, jazyk menšín a má vedieť vysvetliť aj odlišnosti medzi týmito pojmami.

· Typy jazykov, zaradenie maďarského jazyka do jazykov sveta.

· Najcharakteristickejšie črty maďarského jazyka, ktorými sa líši od jazykov, ktoré poznáme.

· Pozorovanie odlišností v gramatike a v používaní slov v maďarskom a v slovenskom jazyku.

Charakteristické vlastnosti maďarského jazyka a jeho zaradenie do jazykového typu
3. Členenie dnešného maďarského jazyka a vyhýbanie sa používaniu znetvorených výrazov Poznať pojem hovorového jazyka, mať predstavu o jeho vývine.

Poznať a sebavedome používať výrazy hovorového jazyka.

V písomnej forme má vedieť správne používať vyberanú formu hovorového jazyka, teda tzv. literárny jazyk.

Má spoznať rozdiely medzi hovorovým a tzv. literárnym jazykom.

Poznať všetkých osem druhov maďarských nárečí.

Má poznať vlastné nárečie a nehanbiť sa ho používať.

Nech si uvedomuje, že nárečie nie je hanbou, ale pokladom, ktoré máme chrániť. Pritom má poznať a správne používať výrazy hovorového jazyka aj v písomnej aj v ústnej forme.

Z druhov jednotlivých jazykových skupín poznať jednotlivé výrazy z odborného jazyka, tzv. hobby jazyka, detského, mládežníckeho a študentského jazyka.

Rozpoznať a nepoužívať znetvorené výrazy, znaky v e-mailoch, v smskách.

Poznať ich negatívny vplyv na hovorový jazyk, na našu vyjadrovaciu schopnosť, na správne používanie jazyka.

Poznať pojem hovorového jazyka a správne ho používať. Vedieť vymenovať niekoľko nárečí.

Má poznať vlastné nárečie a nehanbiť sa ho používať.

Nech si uvedomuje, že nárečie nie je hanbou, ale pokladom, ktoré máme chrániť. Pritom má poznať a správne používať výrazy hovorového jazyka aj v písomnej aj v ústnej forme.

Poznať negatívny vplyv znetvorených výrazov na hovorový jazyk, na našu vyjadrovaciu schopnosť, na správne používanie jazyka.

· Pojem a vývin hovorového jazyka, jeho písomná a hovorená forma.

· Tzv. literárny jazyk.

· Vyhľadanie odlišností medzi pojmami a výrazmi hovorového a tzv. literárneho jazyka.

· Druhy nárečí, ich miesto v dnešnom používaní jazyka.

· Druhy jednotlivých jazykových skupín ich vytvorenie a vývoj, ich vplyv na hovorový jazyk.

· Znetvorené výrazy, znaky v e-mailoch, v smskách, ich negatívny vplyv na hovorový jazyk, na našu vyjadrovaciu schopnosť, na správne používanie jazyka.

Dnešný používaný jazyk: hovorový jazyk, jazyk jednotlivých skupín, slang a nárečia


Rámcový vzdelávací plán pre oblasť Jazyk a komunikácia v MJ - prima a sekunda
Rámcový vzdelávací plán pre oblasť Jazyk a komunikácia v MJ - tercia a kvarta


© 2006, všetky práva vyhradené, by makiki.