Vo vybraných (vekuprimeraných) príkladoch používať dôraz, intonáciu, tempo a pauzu v reči. 

Používanie tzv. pôsobivej pauzy.

Používanie neverbálnych komunikačných prostriedkov, ich prispôsobenie k verbálnym prostriedkom vo vybranom texte. 

Vedieť sa zorientovať v každodenných komunikačných situáciách.

Predstavenie rôznych komunikačných situácií s menšou pomocou učiteľa. 

Vo vyznačených príkladoch v dostatočnej miere vedieť používať intonáciu, tempo reči. 

Zorientovanie sa v každodenných životných situáciach.

· Základné poznatky o komunikačných faktoroch. 

· Vytvorenie ľudskej reči a jej vplyv na históriu človeka. 

· Komunikačné vzťahy. 

· Zdôraznenie, intonácia, tempo a pauza v reči. 

· Nejazykové prostriedky (napr. mimika) a ich vplyv na verbálnu komunikáciu. 

· Každodenné komunikačné situácie: a) kontakty: pozdrav, predstavenie, oslovenie
b) prejavovanie zámeru: požiadanie o informáciu, prosba, otázka, vyzvanie
c) rozprávanie
d) vyjadrenie vlastného názoru 

· Formy zdvorilého ozvania.

Orientácia v každodenných životných situáciach.

Predstavenie hlavných dianí a postáv, ich charakteristika. 

Dopredu predvídanie udalostí, doplnenie jednotlivých častí, o nich vedieť vyjadriť vlastný názor a celé vedieť zhrnúť.

Plynulé čítanie, po ktorom má vedieť zostaviť obraz o udalostiach, o postavách. 

Vedieť vyzdvihnúť podstatné, rozlišovať hlavné a vedľajšie postavy.

· Dokazovanie pochopenia textu. 

· Objasnenie udalostí, referát. 

· Vyzdvihnutie podstatných vecí. 

· Predpovedanie udalostí v texte, jeho doplnenie a preštylizovanie. 

· Stručné zoštylizovanie textu.

Používanie postupných bodov počas samostatnej tvorbe textu. 

Na základe učiteľových pokynov bez pomoci alebo s menšou pomocou vedieť napísať krátku poviedku, opis, charakteristiku. 

Žiak má byť schopný samostatne pripraviť súvislú odpoveď. 

Okrem rukou písaných listov musí poznať aj možnosti e-mailov. 

Má vedieť rozpoznať nežiadajúce a vírusom nakazené e-maily. 

Musí poznať nepísané zákony Internetu tzv. netiketa. 

Rozpoznanie v učebnej látke vymenovaných druhov textov. 

Zostavenie textu podľa daných bodov s menšou pomocou. 

Musí byť schopný zostaviť samostatnú odpoveď. 

Má poznať konštrukciu rukou písaného listu, ale musí mať poňatie o používaní e-mailu.

· Pozbieranie materiálu (nápadov) na tvorbu textu, ich zoradenie, napísanie osnovy, vypracovanie. 

· Úloha názvu (podnázvu). 

· Určenie zdrojov. 

· Rozprávanie, opis a charakteristika. 

· Odpoveď a referát. 

· Dodržiavanie zásady postupnosti v tvorbe textu v čase aj v priestore. 

· Formy listov: rukou písaný list a e-mail. 

· Opatrnosť pri prijímaní a posielaní e-mailov (vírusové nákazy). 

· Netiketa, vlastne dodržiavanie zdvorilosti na Internete.

Poznatky o runového písma staromaďarov. 

Vekuprimerané poznatky o pravopise, používanie týchto poznatkov, schopnosť napísať text na základe vypočutého textu. 

Bezproblémové používanie aj vytlačených aj elektronických slovníkov. 

Základné poznatky o textovom editore v počítači. 

Vyhýbať sa používaniu znetvoreného pravopisu v sms-kách a e-mailoch.

Vekuprimerané poznatky o pravopisu a prijateľné používanie týchto poznatkov. 

Vedieť používať vytlačených slovníkov. 

Musí disponovať základnými poznatkami o elektronických nosičoch dát, ktoré sú pripravené pre danú vekovú kategóriu.

· Runové písmo staromaďarov. 

· Vytvorenie abc. 

· Úloha pravopisu. 

· Maďarský pravopis. 

· Rozvíjanie ďalších schopností v pravopise diktátom a napísaním textu podľa zapamätania. 

· Pravopisné slovníky (vytlačené aj elektronické). 

· Nosiče dát a informácií v elektronickej forme a možnosti ich využitia. 

· Abecedný poriadok, rozdelovanie slov, písanie dátumu. Tzv. hladké rozdelovanie slov v textovom editore v počítači. 

· Zdeformovaný pravopis v e-mailoch a v krátkych textových správach (sms) v mobilných telefónoch.

Rôzne druhy splývania a spodobovania samohlások a spoluhlások, ich praktické používanie v hovorenom a v písanom texte. 

Vhodné používanie dýchania počas reči. Spoznanie nesprávne tvorených hlások, ďalej poznať ich správne tvorenie.

Rozpoznanie druhov samohlások a spoluhlások. 

Zákony spoluhlások, ich rozpoznanie v daných slovách. 

Vhodné používanie dýchania počas reči a poznatky o správnej tvorbe hlások.

· Vývin hlások. 

· Druhy samohlások a spoluhlások. 

· Splývanie samohlások: (existuje len v maď. jaz.). 

· Druhy spodobovania spoluhlások, splývanie spoluhlások. 

· Správna tvorba hlások. 

· Správne dýchanie počas reči. 

· Rozdiel medzi písmenom a hláskou.

Poznať pravopis zložených slov. Samostatne urobiť rozbor slov vo vyznačených slovách. 

Bez pomoci vedieť tvoriť slová podľa daných koreňov slov a s použitím všetkých prípon. 

Má poznať všetky znaky a prípony, ktoré sa dajú pripojiť k slovesám a menám, ktoré musí vedieť používať vo vytvorení vlastného textu.

Poznať pravopis zložených slov. 

Rozpoznať jednotlivé prvky slov. 

Vedieť tvoriť slová so zadanými koreňmi a príponami.

· Jednoduché a zložené slová. 

· Pravopis zložených slov. 

· Druhy koreňov slov: jednotvarové a viactvarové korene slov. 

· Druhy prípon. 

· Druhy tvorby slov. 

· Znaky patriace k slovesám a menám. 

· Prípony patriace k slovesám a menám. 

· Úloha tzv. spojových hlások. (existuje len v maď. jaz.).

Vedieť zostaviť príklady na jednotlivé pravopisné princípy. 

Presne používať tie princípy vo vlastnom písaní.

Rozpoznať všetky druhy princípov maďarského pravopisu v daných slovách.

· Písanie na základe analýzy slov. 

· Písanie na základe tradícií.

· Písanie na základe zjednodušenia.

Uviesť príklady na jednotlivé skupiny najčastejších vyjadrovacích foriem. 

Poznať charakteristické črty ustálených slovných foriem, vedieť ich zaradiť a používať vo vlastnej tvorbe textu. 

Musí byť schopný používať pomocné učebnice, lexikóny, encyklopédie a slovníky aj v tlačenej aj v elektronickej forme vytvorené pre danú vekovú kategóriu.

Musí poznať aj vedieť používať jednotlivé zdvorilé konverzačné zvraty (pozdravy a iné ustálené slovné spojenia). 

Schopnosť rozpoznať ustálené slovné spojenia v danom texte. 

Musí byť schopný používať pomocné učebnice, lexikóny, encyklopédie a slovníky v tlačenej forme vytvorené pre danú vekovú kategóriu a s pomocou používať aj ich elektronickú podobu.

· Príslovia, porekadlá, okrídlené slová. 

· Pomocné knihy, lexikóny, encyklopédie a slovníky v tlačenej aj v elektronickej forme pripravené pre danú vekovú skupinu.

Príkladmi odôvodniť a vysvetliť rozdiely medzi viacvýznamovými a rovnozvučnými slovami. 

Vo vytvorení vlastného textu (vekuprimerane) usilovať sa k vyberanej štylizácii, nech používa zvukomalebné slová na oživenie deja. 

Počas písania nech používa synonymický slovník aj vo vytlačenej aj v elektronickej forme. 

Rozpoznať rozdiely medzi zvukomalebnými a tzv. (v maď.jaz. existujúcich) naládotvornými slovami. 

Menšou pomocou vedieť zaradiť dané slová do správnych kategórií. 

Vedieť používať synonymický slovník vo vytlačenej forme.

· Jedno- a viacvýznamové slová. 

· Rovnozvučné a slová tvorené podobnou tvorbou. 

· Synonymá a antonymá. 

· Rozdiely medzi viacvýznamovými a rovnozvučnými slovami. 

· Vzťah medzi tvorbou slova a jeho významom. 

· Rôzne chápanie významov slov v literárnych a neliterárnych textoch.

Nech je schopný uznať iné názory a obhájiť vlastný názor aj voči odlišným názorom; zoštylizovať otázky a odpovede; viesť kulturálnu diskusiu. 

Poznať a používať spôsoby slušného správania v rozličných rečových situáciach. 

Má vedieť porovnávať iné názory s vlastnými, ktoré potom vie kulturálne vydiskutovať a pomocou učiteľa vytvoriť otázky a odpovede.

· Spôsoby správania v rozličných rečových situáciach. 

· Vypočúvanie odlišných názorov, predvedenie vlastného postoja a jeho obhájenie. 

· Zoštylizovanie otázok a odpovedí. 

· Postup kulturálnej diskusie.

Musí poznať aj používať rôzne tóny v prednášaní. 

Udalosti z viacerých hľadísk - vekuprimerane - zvážiť a predviesť. 

Na základe daných hľadísk vedieť napísať krátku poviedku, opis a charakteristiku. 

O predstavených dianiach, veciach, javoch a ľuďoch vytvoriť vlastný názor. 

Podľa formy "čo by sa stalo, keby..." napísať, alebo preštylizovať príhodu. 

Z dôvodu vyhýbania sa jednotvárnosti textu - v danej miere - používať synonymá a zvukomalebné slová. Nech vie roztriediť spisovné a hovorové výrazy ako aj slengové slová vo vlastných ústnych a písomných prejavoch.

Nech vie udalosti zoštylizovať ústne, alebo v krátkosti napísať v časovom a v logickom slede, predstaviť osoby, opísať veci na základe ich charakteristických črt. 

S menšou pomocou učiteľa má vedieť napísať príhodu vo forme "čo by sa stalo, kedy...". 

Nech vie rozoznať výrazy spisovné, hovorové, tzv. mládežnícke a slengové.

· Rôznorodosť prednášateľského tónu. 

· Predstavenie udalostí z rôznych pohľadov. 

· Vyrozprávanie poviedky podľa určených hľadísk: opis pozorovaných javov, predmetov; charakteristika činov sledovaných postáv na základe rôznych motívov. 

· Napísanie svojho názoru o sledovaných postavách na základe ich činov, vzťahov medzi sebou. 

· Napísane udalosti vo forme "čo by sa stalo". 

· Rozvíjanie kreativity pomocou prepísania obsahu prečítaných úryvkov alebo diel podľa formy "čo by sa stalo, keby...". 

· Počas písania podľa potreby používať zvukomalebné slová a synonymá. 

· Rozdiely v používaní výrazov v spisovnom, v horovom, v tzv. mládežníckom jazyku a v slengových výrazoch.

Pomocou príkladov predstaviť rozdiely medzi slovnými druhmi a vetnými členmi. 

S určenými slovnými druhmi musí vedieť utvoriť vetu. 

Má poznať prípony základných slovných druhov a možnosti vytvorenia nových slov pomocou nich. 

Na príkladoch predstaviť všetky možnosti tvorenia slov pomocou slovotvorných prípon.

Mal by rozpoznať slovné druhy v danom texte. 

Pomocou určených slovných druhov utvoriť vetu. 

S menšou pomocou vytvoriť slovesá a menné slovné druhy s danými príponami.

· Základné slovné druhy a ich úloha v zoštylizovaní témy textu. 

· Prípony základných slovných druhov. 

· Tvorba slovies a menných slovných druhov.

V texte nájdené slovesá zaradiť do správnych slovesných kategórií. 

Nech vie rozoznať a vo vete správne používať dva druhy slovesného skloňovania. 

Správne používať slovesá v oznamovacom a v rozkazovacom spôsobe, a vystihnúť nárečové formy v používaní skloňovania slovies.

Rozpoznať kategórie slovies v danom slove. 

Správne používať slovesá v oznamovacom a v rozkazovacom spôsobe bez vplyvov nárečových výrazov.

· Úloha slovies v texte, ich pravopis. 

· Jazyková správnosť slovies: nárečové formy v skloňovaní slovies.

Urobiť slovný rozbor, rozpoznať druhy prípon, ktoré patria k podstatným menám. 

Nech vie rozoznať druhy podstatných mien s príponami od príslovkách. 

Dôkladne musí poznať pravopis vlastných podstatných mien, najmä pravopis zemepisných názvov a inštitúcií. 

Vlastné podstatné mená, ktoré sa skladajú z viacerých slov a ktoré dostanú ďalej príponu -i a tým sa z nich stanú prídavné mená, musí vedieť používať aj vo vlastných textoch bez väčších problémov. 

Pomocou učiteľa má rozpoznať druhy podstatných mien v texte. 

V dostatočnej miere má poznať pravopis vlastných podstatných mien, najmä pravopis zemepisných názvov a inštitúcií.

· Vlastné podstatné mená ich pravopis, v rámci toho pravopis zemepisných názvov.

Urobiť slovný rozbor u prídavných mien a rozoznať ich prípony. 

Vo svojej slohovej práci musí vedieť správne používať druhy prídavných mien, aby svoje myšlienky vedel čím pestrejšie vyjadriť.

· Ich ozdobná funkcia v texte, hlavne v opisoch a v charaktaristike. 

· Ich dôležitá úloha v štylistike.

Pravopis čísloviek, správne formy dátumu. 

Arabské a rímske čísla používať v správnej forme na vhodnom mieste v texte. 

Mal by poznať pravopis čísloviek, správne používať formy dátumu.

· Ich úloha v rozčlenení, v izolovaní a v spájaní myšlienok v texte.

· Úlohy na jazykovú správnosť: nesprávna forma v texte, keď používajú základnú číslovku namiesto radovej.

Nepopliesť ich v súvetiach na hraniciach zloženia v podraďovacích a v priraďovacích vetách. 

Vo svojich slohových prácach má vedieť ich správne používať. 

Pri osobných zámenách správne používať formy on, ten; oni, tí; ďalej nepopliesť opytovacie a vzťažné zámená v súvetiach. 

Má poznať a používať tie zámená, ktoré stoja v určovacej forme. 

Pomocou učiteľa má rozpoznať druhy a formy zámen. 

Má ich vedieť používať vo svojej slohovej práci. 

Nepopliesť ich v súvetiach na hraniciach zloženia v podraďovacích a v priraďovacích vetách.

· Úloha zámen v texte, ich pravopis. 

· Úlohy na jazykovú správnosť. 

· Pojem "zámen s určovacím zámerom"; druhy týchto zámen.

Aj v ústnej forme podľa jazykovej správnosti má vedieť používať príčastia. 

Správne pripájanie prípon je dôležité. 

Nech sa vyhýba používaniu nezdvorilej formy príčastia v rozkazovacom spôsobe a prechodník, ktorý sa v maďarine používa nesprávne. 

Musí poznať ich správnu formu v rôznych rečových situáciach. 

Nech pozná a vie používať vo svojich slohových prácach všetky druhy príčastí. 

Nech sa vyhýba používaniu nezdvorilej formy príčastia v rozkazovacom spôsobe a prechodník, čo sa v maďarine používa nesprávne.

· Úlohy na jazykovú správnosť.

Rozoznať odlišnosti medzi príslovkami, zámenami a podstatnými menami s príponami. 

K týmto slovným druhom nech vie nájsť aj príklady. 

S menšou pomocou musí rozoznať druhy prísloviek a používať ich vo vlastnom texte hlavne v porozprávaní udalostí, v opisoch, v charakteristikách.

· Možnosti používania prípon u niektorých prísloviek. 

· Ich úloha v texte; vytvoria rôznorodosť, znázornia text, spresnia pojmy.

Z hľadiska určovania formy skloňovania slovies poznať správne používanie člena medzi slovesom a podstaným menom, ktorý stojí v úlohe predmetu. 

Nech vie používať postpozície v rôznych významoch vo vete, ktoré sa rovnako vzťahujú na určovanie miesta, času. 

Úloha pomocných slovies vo vete. 

K daným slovesám so slovesnou predponou má vedieť vytvoriť slovesá, ktorými sa dajú vyjadriť rôzne okolnosti, udalosti. 

Nech nepoužíva zbytočne slovesné predpony a pozná funkciu spojok hlavne v priraďovacích súvetiach. 

Má vedieť používať častice, ktoré majú len slovnú funkciu na vyjadrenie svojich citov, nálady a postoja. 

V danom texte rozpoznať druhy týchto slovných druhov, ktoré patria do tejto kategórie. 

Nech vie používať bez nedorozumenia tieto slovné druhy. 

Má poznať pravopis slovesných predpôn.

· Úlohy na jazykovú správnosť. (V slovenčine z nich existujú len spojky a niektoré častice.)

Má poznať spôsoby a možnosti používania citosloviec vo vete. 

Na vyjadrenie svojho názoru - v medzerách zdvorilosti a slušnosti - má vedieť používať citoslovcia a častice, ktoré môžu stáť aj samostatne ako veta. 

Poznať rozdiely medzi časticami, ktoré majú len tzv. slovnú úlohu a ktoré majú tzv. vetnú úlohu. 

Na vyjadrenie svojho názoru - v medzerách zdvorilosti a slušnosti - má vedieť používať citoslovcia a častice, ktoré môžu stáť aj samostatne ako veta.

· Úlohy na jazykovú správnosť. 

· Rozdiely medzi časticami, ktoré majú len tzv. slovnú úlohu a ktoré majú tzv. vetnú úlohu. 

· (V slovenčine z nich existujú napr. citoslovcia.)

Nech ich rozpozná v texte, ale aj samostatne má vedieť vyhľadať také slová, na ktorých vie poukázať na možnosť zaradenia daného slova do viacerých kategórií slovných druhov. 

Má vedieť vytvoriť vety pomocou takých slovných druhov, ktoré sa dajú zaradiť do viacerých kategórií slovných druhov. 

Nech má poznatky o tom, že niektoré slová sa dajú zaradiť aj do viacerých kategórií slovných druhov. 

S menšou pomocou má rozpoznať tie slová, ktoré sa dajú zaradiť aj do viacerých kategórií slovných druhov.

Výber vhodného spôsobu blahoželania a poďakovania, zvolenie správneho tónu, čo patrí k daným udalostiam. 

Ich prednes buď pomocou dopredu pripraveného textu, alebo improvizovane. 

Žiak nech je schopný reagovať na blahoželanie, na poďakovanie aj bez dlhšej prípravy. 

Nech vie rozoznať frázy, ktoré nemá používať. 

V prípade žánrov verejnej komunikácie má vedieť používať gestá a jazykové zvraty, ktoré musí prispôsobiť k danému textu. 

Počas vytvorenej diskusie nech vie zoradiť svoje argumenty, hľadať protiargumenty, medzi tým má dbať na pravidlá inteligentnej debaty. 

Musí dávať pozor na sebakontrolu. 

Svojich poslucháčov tak má presvedčiť o svojich názoroch, aby to nevyzeralo násilne. 

Zbytočne nevytvárať prehnaný dojem. 

Nech sa vyhýba zbytočného pátosu. 

Má poznať a vekuprimerane používať možnosti mimiky a tzv. reči tela. 

Na rôzne príležitosti (výročia, rodinné udalosti, nový rok) s menšou pomocou zoštylizovať blahoželania a toto aj predniesť. 

Musí si vybrať vhodný tón prejavu. Musí byť schopný správne reagovať na blahoželanie, na poďakovanie. 

Počas vytvorenej diskusie si musí dávať pozor na sebakontrolu a prijať protiargumenty. 

Na iný názor má reagovať nie väčším tónom hlasu, ale argumentmi. 

Má poznať a vekuprimerane používať možnosti mimiky a tzv. reči tela.

· Sprevádzajúce gestá pozdravenia, jazykové zvraty. 

· Vyhnúť sa frázam. 

· Prispôsobenie intonácie k príležitosti. 

· Reakcia na pozdravenie, na vyslovenie vďaky. 

· Spolupráca s diskusným partnerom. 

· Technika argumentovania. 

· Vytvorenie vlastného názoru, zoštylizovanie postoja k danej téme.

· Po zvážení protinázoru korekcia vlastného postoja. 

· Rozvíjanie kultúry diskúsie. 

· V prípade vymenovaných žánrov držanie sa v určitých medziach vo vyjadrovaní zámeru, v budení dojmu a v presviedčaní publika.

· Jazykové pravidlá a pravidlá správania sa. 

· Sebakontrola. Predbehnutie konfliktov, prípadne ich vybavovanie. 

· Používanie správneho dôrazu, intonácie, tempa a pauzí v reči, ako aj vhodnej sily hlasu.

· Poznať pár výrazných prejavov mimiky a tzv. reči tela, ich vedomé používanie. 

· Význam očného kontaktu počas diskusie.

 Najčastejšie žánre súkromnej a verejnej komunikácie

Musí nájsť logické súvislosti, má vedieť porovnať odlišné názory aj v odborných aj v každodenných textoch. 

V textoch určených na cvičenie nech nájde argumenty a protiargumenty. 

V literárnych textoch má rozpoznať myšlienky používané v prenesenom význame. 

Pomocou kľúčových slov zhrnúť podstatu textu. 

Má byť schopný na tzv. čítanie medzi riadkami, teda musí objaviť v texte skryté odkazy na iné pojmy, myšlienky, ktoré súvisia s danou problematikou. 

Musí mať jasné predstavy o svojských javoch masovokomunikačných žánrov, ktorými by mohli ovplyvniť názory čitateľov. 

Má vedieť vyberať z množstva spáv a reklám tie, ktoré sú pre neho dôležité, alebo obsahujú menej cenné informácie. 

Analýza daného alebo zvoleného textu pomocou učiteľa. 

Rozpoznanie logických súvislostí s navodením. 

V literárnych textoch má rozpoznať myšlienky používané v prenesenom význame.

Má pochopiť obsah správ, reportáží, interview a zhrnúť ich podstatu. 

Má vedieť vyberať z hromady spáv a reklám tie, ktoré sú pre neho dôležité, alebo obsahujú menej cenné informácie.

· Nacvičovanie výrazného čítania. 

· Chápanie a rozbor textu. 

· Objavenie logických súvislostí, odlišných názorov, argumentov a protiargumentov v texte. 

· Správne používanie prenesených významov. 

· Vyzdvihnutie a zhrnutie podstaty. 

· Zoštylizovanie kľúčových slov na základe textu. 

· Rozpoznanie častejších masovokomunikačných žánrov a ich vplyv na oznámenie. 

· Čítanie medzi riadkami. náš život: správa, reportáž; článok, komentár; interview; reklama,

Žiak musí byť schopný zoštylizovať svoje názory podporené vlastnými argumentmi. 

Má vedieť zostaviť osnovu k svojej kratšej alebo dlhšej prednáške a prejavu. 

Samostatne pracovať s programom PowerPoint na počítači, pomocou ktorého môže vytvoriť svoju prednášku. 

Do tohto textu v programe PowerPoint vedieť vsunúť aj obrázky, grafikony a rôzne odkazy na webové stránky. Tento pripravený materiál má vedieť aj používať počas svojho vystúpenia. 

S menšou pomocou má vedieť napísať vlastný životopis aj na počítači, žiadosť, žiadanku, potvrdenie, potvrdenku, splnomocnenie. 

O literárnych dielach napísať krátky opis, charakteristiku a odporúčanie. 

Jeho písmo má byť usporiadané, pod čím netreba chápať krasopis, ďalej jeho pravopis má byť na úrovni jeho vzdelania a prispôsebené jeho veku. 

Má vedieť vytvoriť vlastný názor o danej téme. 

S pomocou učiteľa pripraviť osnovu ku krátkemu prejavu. 

Má poznať program PowerPoint v počítači a s pomocou učiteľa aj používať. 

S pomocou učiteľa napísať vlastný životopis, podľa návodu napísať žiadosť, žiadanku, potvrdenku, potvrdenie, splnomocnenie. 

Jeho písmo má byť usporiadané, pod čím netreba chápať krasopis, ďalej jeho pravopis má byť na úrovni jeho vzdelania a prispôsebené jeho veku.

· Príprava protinázoru a vyvrátenia v písomnej forme. 

· Vyhotovenie osnovy ku krátkej prednáške, k diskusnému príspevku, k prejavu. 

· Využívanie programu PowerPoint na lepšie znázornenie krátkej prednášky, referátu. 

· Základné úradné dokumenty: životopis, žiadosť, žiadanka, potvrdenie, potvrdenka, splnomocnenie.

· Vytvorenie názoru súvisiaceho s literárnym dielom: objasnenie, odporúčanie knihy na čítanie, príprava krátkeho referátu. 

· Vhodné používanie citátov a označenie zoznamu použitej literatúry. 

· Usporiadaný vonkajší vzhľad písma a pravopis.

Nie len poznať, ale aj používať pravidlá správania sa a pravidlá jazyka v každodennej komunikácii. 

Poznať písomné a hovorené formy priamej a nepriamej komunikácie. 

Počas diskusie dbať na základné princípy diskusie. 

Musí mať prehľad v typoch jednosmernej a dvojsmernej komunikácie. 

Nie len poznať, ale aj používať pravidlá správania sa a pravidlá jazyka v každodennej komunikácii. 

Počas diskusie dbať na základné princípy diskusie.

· Druhy monologických a dialogických textov. 

· Základné princípy spolupráce v diskusií: zrozumiteľná reč, prispôsobovanie k téme a k myšlienkam diskusných partnerov. 

· Pravidlá správania sa a jazykové pravidlá. 

· Priama a nepriama komunikácia. 

· Odstup v čase a v priestore počas komunikácie. 

· Druhy jednosmernej a dvojsmernej komunikácie, priamej a nepriamej komunikácie.

Musí byť schopný rozoznať druhy viet na základe ich tónu a spomínané vety pretvoriť. 

Má vedieť rozpoznať vety doslovným a preneseným významom. 

Druhy opytovacích viet musí prispôsobiť k obsahu daného textu, pričom musí dávať pozor na jazykovú správnosť. 

Pre jednotlivé typy viet charakteristické intonácie používať správne. 

V jednotlivých druhoch viet správne používať jazykové vyjadrovacie prostriedky: spôsoby slovies, častice, citoslovcia a rôzne formy intonácie. 

V texte má vedieť používať také vety, ktoré sú vhodné z hľadiska zámeru a cieľa.

Kladné, záporné a zakazujúce vety má používať vo svojom texte podľa jazykovej správnosti. 

Na základe svojich vedomostí o druhoch viet nech vie rozoznať jednotlivé druhy viet v danom texte. 

Má poznať druhy opytovacích viet, ktoré má vedieť správne používať aj vo svojom texte. 

Musí poznať úlohu intonácie v reči. Jednotlivé druhy viet správne používať aj v písomnej aj v ústnej forme.

· Druhy opytovacích viet. 

· Gramatické prostriedky: spôsoby, častice, citoslovcia a formy intonácie. 

· Pretvorenie viet. 

· Úloha intonácie v jednotlivých druhoch viet. 

· Rôznorodé a cieľavedomé používanie rôznych druhov viet z hľadiska zámeru a cieľa. 

· Členenie viet z logického hľadiska: kladné, záporné a zakazujúce vety.

Musí poznať úlohu pomlčky, zátvorky, dvojbodky a bodkočiarky v texte a správne ich používať podľa druhu a konštrukcie vety. 

Interpunkčné znamienka na konci súvetia a na konci zložených súvetí. 

Správne označovanie citátu a dialógu v rámci textu. 

Správne používanie interpunkčných znamienok aj na konci vety, aj medzi vetnými členmi a v súvetiach. 

Musí poznať úlohu pomlčky, zátvorky a dvojbodky v texte a správne ich používať podľa druhu a konštrukcie vety. 

Má poznať formu označovania citátu a dialógu.

· Úloha pomlčky, zátvorky, dvojbodky a bodkočiarky. 

· Označovanie citátu a dialógu.

(Všetko nesmieme žiadať od 14-15 ročných žiakov, lebo toto učivo je "len" úvodnou časťou z tejto látky.) 

Úloha hlások, morfém, slov, syntagiem, viet v texte a v reči. 

Rozpoznanie vetných členov vo vetách určených na cvičenie. 

Je veľmi dôležité, aby sme nedali zbytočne "nabiflovať" pravidlá o vetných členoch, ale aby sme žiakov navodili na ich správne používanie vo vete! Tým prídeme spoločne aj na to, že akú úlohu budú mať vo vete. 

Pri určovaní vetných členov treba klásť dôraz na logické myslenie ale aj na jazykový cit. 

Gramatické pravidlá pri určovaní vetných členov nemáme žiadať ani od najlepších žiakov! Nie pravidlo je dôležité, ale ich správne a logické používanie v praxi! 

Paralelne s druhmi vetných členov má rozpoznať aj druhy podraďovacích syntagiem. 

Musí vidieť a vedieť objasniť rozdiely medzi slovnými druhmi a vetnými členmi. (Zaradenie vetného člena ako slova do niektorého slovného druhu treba len vtedy, ak je to veľmi nutné!)

Žiak musí mať prehľad, že kedy hovoríme o tzv. bezpodmetovej vete. 

Musí rozpoznať a správne používať vo vete vetné členy, ktoré sú vyjadrené buď jedným slovom, alebo viacerými, alebo pomocou postpozície. 

Jazykové chyby súvisiace s používaním vetných členov v texte má vedieť odhaliť a opraviť.

Rozpoznanie častejších vetných členov v daných vetách, ktoré sú určené na cvičenie. 

Je veľmi dôležité, aby sme nedali zbytočne "nabiflovať" pravidlá o vetných členoch, ale aby sme žiakov navodili na ich správne používanie vo vete! Tým prídeme spoločne aj na to, že akú úlohu budú mať vo vete. 

Paralelne s druhmi vetných členov s pomocou učiteľa má rozpoznať aj druhy podraďovacích syntagiem. 

Na tejto úrovni stačí, ak žiak vie vetné členy zaradiť do väčších kategórií, ako do kategórie podmetu, prísudku, predmetu, príslovkového určenia, prívlastku; rozpoznať väčšie druhy syntagiem. 

Ďalej, aby vedel rozoznať vetné členy od slovných druhov. 

Jazykové chyby súvisiace s používaním vetných členov v texte má vedieť odhaliť a opraviť.

· Typy jednotlivých vetných členov, ktoré vyjadrujeme jedným a viacerými slovami, alebo pomocou postpozícií. 

· Štruktúra jednoduchej vety. 

· Druhy podmetu a prísudku, ich vyjadrovanie slovnými druhmi. 

· Predikatívna syntagma. 

· Bezpodmetové vety. 

· Tvar a druhy predmetu, predmetová syntagma. 

· Príslovkové určenia a ich syntagmy. 

· Prívlastky a ich syntagmy. 

· Jazyková správnosť vždy z pohľadu daného vetného člena, ktorým sa práve zaoberáme, ich vedomé používanie, oprava nesprávnych foriem (napr.: zhoda podmetu s prísudkom, nesprávne formy prípon príslovkových určení atď.)

· Rázne treba rozdeliť pojmy slovné druhy a vetné členy!

Pri určovaní druhu priraďovacej syntagmy má zohľadňovať obsahový vzťah medzi členmi priraďovacej syntagmy!

Musí presne určiť všetky druhy priraďovacej syntagmy, ktoré môžu stáť bez pomlčky, ale aj s pomlčkou. 

Musí poznať najčastejšie spojky, ktoré stoja v priraďovacích syntagmách. Tie musí aj správne používať vo svojom texte. 

Má vedieť vytvoriť príklady na všetky druhy priraďovacej syntagmy. Aj tu je veľmi dôležité logické myslenie a jazykový cit. 

Musí rozpoznať a určiť druhy podraďovacej a priraďovacej syntagmy. 

S pomocou učiteľa má vedieť vytvoriť priraďovacie syntagmy. 

Mal by mať poznatky o tom, že priraďovacie syntagmy môžu byť dvojaké, ktoré sú vyjadrené pomocou pomlčky, alebo bez pomlčky.

· Priraďovacie syntagmy, ktoré sú vyjadrené pomocou spojky, alebo bez nich. 

· Na základe poznania najčastejších spojok v priraďovacích syntagmách máme klásť veľký dôraz na logické myslenie!

Rozoznať druhy tvorenia slov, pojmy koreň slova, tvorené slovo a znovutvorené slovo. 

Poznať rôzne formy tvorenia slov. 

Poznať formy ústrojných a neústrojných slovných spojení. 

Na základe osvojených poznatkov vedieť vytvoriť a používať podobné zložené slová. 

Pri určovaní ústrojných slovných spojení používať poznatky o podraďovacích zložených slovách. 

Má byť schopný s menšou pomocou učiteľa, vhodné ústrojné slovné spojenie pretvoriť na podraďovacie syntagmy. 

Pomocou príkladov má vysvetliť rozdiel medzi zloženými slovami a syntagmami. 

Má poznať pojem mozaické slovo a na základe svojich vedomostí v tejto téme samostatne vytvoriť skratkové slová. 

Má rozpoznať také slovné spojenia, ktoré majú za úlohu shustiť význam viac slov. 

Rozpoznať druhy podraďovacích slovných spojení a tie používať vo vlastnom texte podľa platných pravopisných pravidiel. 

S menšou pomocou rozpoznať ústrojné a neústrojné slovné spojenia. 

Má vedieť, že v čom sa líšia zložené slová a syntagmy. 

S pomocou učiteľa má rozpoznať druhy priraďovacích zložených slov. 

Má poznať pojem mozaické slovo a s pomocou učiteľa vytvoriť skratkové slová.

· Rozpoznanie rozdielov medzi pojmami zložené slovo, koreň slova, utvorené slovo, slovné spojenie. 

· Spôsoby tvorenia zložených slov. 

· Druhy ústrojných a neústrojných slovných spojení. 

· Druhy podraďovacích a priraďovacích zložených slov. 

· Pojmy označených a neoznačených slovných spojení. 

· Rozdiel medzi slovným spojením a syntagmou. 

· Vysvetľovanie na príkladoch formou slovných spojení, ktoré sa vytvorili pomocou zhusťovania významu. 

· Druhy mozaických slov.

Má poznať najčastejšie príčiny spolupísania slov. 

Dve formy spolupísania slov - úplné spolupísanie slov a pomlčkou rozdelené zložené slová - sebavedome má používať a rozoznať aj vo vlastnom aj v cudzom texte. 

Takisto má používať svoju logiku a jazykový cit pri písaní zložených slov, ktoré sa skladajú z troch alebo z viacerých slov. 

Musí vedieť, kam treba dať spojovník v zložených slovách, keď sa skladajú z viac než 6 slabík. 

Nech sa vyzná s menšou pomocou učiteľa v pravopise priraďovacích syntagiem (opakované slová, ozajstné priraďovacie slovné spojenia a pravopis tzv. slovných dvojičiek). 

Na základe naučených foriem pravopisu mozaických slov nech vie k nim pripojiť aj prípony. 

Má poznať dve formy spolupísania slov: úplné spolupísanie a písanie zložených slov pomlčkou; tie má vedieť používať aj vo vlastnom texte. 

Nech pozná pravopis zložených slov, ktoré sa skladajú z troch a z viacerých slov, ktoré má vedieť primerane používať aj vo vlastnom texte.

· Dve formy spolupísania slov: úplné spolupísanie a spojenie dvoch slov pomlčkou. 

· Dôvody spolupísania slov: zmena významu slova, neoznačenosť gramatického vzťahu, tradícia. 

· Pravopis podraďovacích syntagiem a zložených slov. 

· Pravopis zložených slov, ktoré sa skladajú z troch alebo z viacerých slov. 

· Pravopis priraďovacích syntagiem: opakované slová, ozajstné priraďovacie slovné spojenia a pravopis tzv. slovných dvojičiek. 

· Pravopis mozaických slov a ich prípony.

Vytvoriť jednočlenné a dvojčlenné vety, úplné a neúplné vety. 

Poznať druhy jednočlenných viet: oslovenie, citoslovcia, častice, nekonštruované zloženia menných slovných druhov, formy zdravenia a ich používanie ako samostatných viet.

Uviesť príklady na objasnenie rozdielov medzi jednočlennými a neúplnými vetami. 

Vytvoriť podraďovacie súvetie z rozvitých jednoduchých viet. 

Pri určovaní podraďovacích súvetí poznať a správne používať spojky a poznať ich dôležitú úlohu. 

Pri určovaní priraďovacích súvetí objaviť logické vzťahy medzi členmi súvetia, ale samozrejme má poznať aj najčastejšie používané spojky. 

Nesmú robiť ťažkosti ani priraďovacie súvetia bez spojky. 

Druhy súvetí má vedieť zobraziť aj graficky. 

Má poznať a správne používať interpunkčné znamienka medzi hlavnými a vedľajšími vetami a na konci súvetí.

S pomocou učiteľa má vedieť vytvoriť jednočlenné a dvojčlenné vety, ako aj úplné a neúplné vety. 

Rozoznať podraďovacie a priraďovacie súvetia. 

Nájsť vzťažné slová pri rozbore podraďovacích súvetí. 

Pri podraďovacích súvetiach má poznať len väčšie kategórie (podmetové, prísudkové, predmetové, vedľajšiu vetu príslovkového určenia a prívlastkové). 

V priraďovacích súvetiach má rozoznať druhy vedľajších viet s pomocou učiteľa, pričom má používať aj svoju logiku. 

Na určitej úrovni má poznať a správne používať interpunkčné znamienka medzi hlavnými a vedľajšími vetami a na konci súvetí.

· Konštrukcia jednočlennej a dvojčlennej vety. Úplné a neúplné vety. Rozdiel medzi týmito vetami. 

· Druhy podraďovacích súvetí. 

· Pojem hlavnej a vedľajšej vety v podraďovacích súvetiach. 

· Úloha a druhy tzv. vzťažných slov. 

· Pretvorenie rozvitej jednoduchej vety na viac druhov podraďovacích súvetí. 

· Druhy priraďovacích súvetí. 

· Objavenie logických vzťahov medzi rovnocennými členmi priraďovacieho súvetia. 

· Charakteristické spojky v jednotlivých priraďovacích súvetiach. 

· Grafické znázornenie druhov súvetí. 

· Interpunkčné znamienka medzi hlavnými a vedľajšími vetami a na konci súvetí.

Dva až tri príklady nájsť na dokazovanie jazykovej príbuznosti.

Musí poznať pojem základných slov a vedieť na ne hľadať príklady.

Musí vedieť rozoznať prevzaté slová od cudzích slov.

Musí mať poňatie o slovách vnútorným tvorením.

Rozpoznať staromaďarské slová v najstarších stredovekých jazykových pamiatkach a vedieť na ne hľadať príklady.

Vymenovať z príbuzných jazykov aspoň dva, tri.

Nech má poňatie o tzv. základných slovách.

Má poznať pojmy prevzaté a cudzie slovo a vyhľadať na ne pár príkladov.

· Dôkaz spoločného pôvodu jazykových rodín.

· Pôvod jednotlivých slov. Tzv. základné slová, slová vnútorným tvorením, prevzaté a cudzie slová.

· Rozdiel medzi prevzatými a cudzími slovami.

· Oboznámenie sa s prvými maďarskými výrazmi, ktoré sa nachádzajú v najstarších jazykových pamiatkach.

Pomenovať charakteristické črty maďarského jazyka, ktorými sa líši od jazykov, ktoré poznáme.

Na základe svojich poznatkov vlastnými slovami má zoštylizovať a vysvetľovať nasledujúce pojmy: materinský jazyk, národný jazyk, štátny jazyk, úradný jazyk, jazyk menšín a má vedieť vysvetliť aj odlišnosti medzi týmito pojmami.

Vymenovať niekoľko charakteristických črt maďarského jazyka, ktorými sa líši od jazykov, ktoré poznáme.

Na niekoľko príkladoch uviesť gramatické rozdiely medzi maďarským a slovenským jazykom.

Na základe svojich poznatkov vlastnými slovami má zoštylizovať a vysvetľovať nasledujúce pojmy: materinský jazyk, národný jazyk, štátny jazyk, úradný jazyk, jazyk menšín a má vedieť vysvetliť aj odlišnosti medzi týmito pojmami.

· Najcharakteristickejšie črty maďarského jazyka, ktorými sa líši od jazykov, ktoré poznáme.

· Pozorovanie odlišností v gramatike a v používaní slov v maďarskom a v slovenskom jazyku.

Poznať a sebavedome používať výrazy hovorového jazyka.

V písomnej forme má vedieť správne používať vyberanú formu hovorového jazyka, teda tzv. literárny jazyk.

Má spoznať rozdiely medzi hovorovým a tzv. literárnym jazykom.

Poznať všetkých osem druhov maďarských nárečí.

Má poznať vlastné nárečie a nehanbiť sa ho používať.

Nech si uvedomuje, že nárečie nie je hanbou, ale pokladom, ktoré máme chrániť. Pritom má poznať a správne používať výrazy hovorového jazyka aj v písomnej aj v ústnej forme.

Z druhov jednotlivých jazykových skupín poznať jednotlivé výrazy z odborného jazyka, tzv. hobby jazyka, detského, mládežníckeho a študentského jazyka.

Rozpoznať a nepoužívať znetvorené výrazy, znaky v e-mailoch, v smskách.

Poznať ich negatívny vplyv na hovorový jazyk, na našu vyjadrovaciu schopnosť, na správne používanie jazyka.

Poznať pojem hovorového jazyka a správne ho používať. Vedieť vymenovať niekoľko nárečí.

Má poznať vlastné nárečie a nehanbiť sa ho používať.

Nech si uvedomuje, že nárečie nie je hanbou, ale pokladom, ktoré máme chrániť. Pritom má poznať a správne používať výrazy hovorového jazyka aj v písomnej aj v ústnej forme.

Poznať negatívny vplyv znetvorených výrazov na hovorový jazyk, na našu vyjadrovaciu schopnosť, na správne používanie jazyka.

· Tzv. literárny jazyk.

· Vyhľadanie odlišností medzi pojmami a výrazmi hovorového a tzv. literárneho jazyka.

· Druhy nárečí, ich miesto v dnešnom používaní jazyka.

· Druhy jednotlivých jazykových skupín ich vytvorenie a vývoj, ich vplyv na hovorový jazyk.

· Znetvorené výrazy, znaky v e-mailoch, v smskách, ich negatívny vplyv na hovorový jazyk, na našu vyjadrovaciu schopnosť, na správne používanie jazyka.