Dnes je: | Meniny má: | Zobrazená krát  

Rámcový vzdelávací plán - Človek a príroda

Zámer a ciele vzdelávacej oblasti

Zámerom vzdelávacej oblasti Človek a príroda je budovanie a rozvíjanie prírodovednej a technickej gramotnosti. Základným zámerom je umožniť žiakom:

  • porozumieť prírodným javom, s ktorými sa bežne stretajú
  • porozumieť javom, ktoré sú základom bežných technických zariadení
  • porozumieť vedeckým objavom, ktoré sú súčasťou "kultúrneho dedičstva" ľudstva

Základným cieľom je rozvoj kompetencií (zručností, schopností) žiakov. Žiaci nemajú len získavať vedomosti, ale majú byť schopní tieto vedomosti aktívne používať. Špecifické kompetencie (zručnosti, schopnosti) rozvíjané v tejto vzdelávacej oblasti budú:

  • porozumieť a vedieť vysvetliť (napríklad dokázať vysvetliť človeku presvedčenému o niečom, čo zásadne odporuje dnešnému vedeckému poznaniu, prečo a v čom sa mýli)
  • argumentovať a argumenty kriticky hodnotiť (napr. hľadať a formulovať argumenty na podporu svojho stanoviska, vypočuť si a prijať alebo vyvrátiť argumenty druhej strany)
  • robiť jednoduché experimenty (napr. vedieť individuálne alebo v kolektíve naplánovať a vykonať pozorovania a merania, ktoré sú potrebné na podporu vlastného stanoviska)
  • vedieť interpretovať výsledky meraní (napr. vedieť argumentovať výsledkami pozorovaní a meraní pri overovaní nejakej hypotézy, vedieť pritom používať tabuľky a grafy)

Štruktúra vzdelávacej oblasti

Vzdelávacia oblasť postupuje v dvoch štvorročných cykloch. V každom z nich bude obsah zaradený do niekoľkých tematických celkov, ktoré vedú k prirodzenej integrácii jednotlivých vedeckých disciplín (geografie, fyziky, chémie, biológie) a súčasne k opúšťaniu prísneho sledovania vnútornej logiky jednotlivých disciplín.

  • Prima až kvarta: zoznámenie sa s dôležitými a zaujímavými prírodnými javmi. Cyklus pozostáva z troch tematických celkov, ktoré možno preberať v ľubovoľnom poradí
    • Zem - náš domov (slnečná sústava, časové a klimatické pásma, ekosystémy ...)
    • Veci okolo nás (chlieb, oceľ, žiarovka, loď, ...)
    • Život okolo nás (rôzne typy rastlín a živočíchov, základy etológie, …)
  • Kvinta až oktáva: systematickejšie budovanie prírodovednej gramotnosti. Cyklus pozostáva z troch tematických celkov, ktoré možno preberať v ľubovoľnom poradí
    • Zmena a pohyb (chemické reakcie, dedičnosť, evolúcia, rýchlosť, zrýchlenie)
    • Štruktúra látok (bunky, chemické prvky, atómy a molekuly, elektróny, ...)
    • Energia (rôzne formy a premeny energie, metabolizmus bunke, ...)

Dôležitou súčasťou štruktúry vzdelávacej oblasti sú formy práce na hodinách. Pri výbere obsahu sme dbali na to, aby umožňoval rôzne formy práce na hodine, veľa demonštrácií a samostatnej práce. Mimoriadne dôležitým aspektom je atraktívnosť obsahu pre deti príslušnej vekovej kategórie. Cieľom je, aby sa deti čo najviac zaoberali vecami, ktoré ich skutočne zaujímajú.

Výkonový štandard (VŠ) predstavuje súhrn výstupov z obsahového štandardu (poznatky, zručnosti a kompetencie), ktoré tvoria podstatnú časť hodnotenia žiaka na konci kvarty. Má dve úrovne: a) základná úroveň (písaná je modro), vyššia úroveň (písaná je zeleno). Základná úroveň je chápaná ako minimálne požiadavky na žiaka na konci kvarty, vyššia (spolu so základnou) ako maximálne požiadavky.

Okrem toho ešte výkonový štandard obsahuje krátkodobý (dobu určuje učiteľ) štandard (písané červeno). Predpokladáme, že celoslovenský test na konci kvarty bude môcť obsahovať len úlohy spadajúce do základnej a vyššej úrovne štandardu (nie krátkodobý) v dopredu stanovenom pomere.

Výkonový štandard vždy požaduje demonštrovanie určitých kompetencií, len samotný obsah nestačí. Ak je vo VŠ uvedené "žiak rozumie …" tak od neho požadujeme, aby vedel toto porozumenie demonštrovať tým, že danú problematiku dokáže vysvetliť, že vie o nej diskutovať a správne pri tom argumentovať, že vie nachádzať jednoduché súvislosti s príbuznými oblasťami. Podobne ak je uvedené, "žiak vie merať …" znamená to, že od neho požadujeme nielen správne používanie príslušných meracích prístrojov, ale aj to, aby sa vedel rozhodnúť čo a ako sa má merať a výsledky merania vedel správne interpretovať.

Obsahový štandard (OŠ) predstavuje základný a záväzný obsah vyučovania, ktorý môže učiteľ podľa svojho uváženia rozšíriť. Je zároveň záväzným východiskom pre tvorbu učebníc. Dodržiavanie jednotlivých celkov a poradie preberania nie je záväzné.

Obsahový štandard môže obsahovať viac materiálu než výkonový štandard. Zvládnutie materiálu, ktorým sa tieto dva štandardy líšia, je súčasťou nanajvýš priebežného hodnotenia (závisí od učiteľa). Učiteľ môže OŠ podľa svojho uváženia rozšíriť, ale preberanú tému môže zaradiť len ako krátkodobý štandard.

Obsahový štandard obsahuje jednak pojmy (vytlačené hrubo) a jednak konkrétne aktivity (objavovanie, experimentovanie, diskusiu). Jednotlivé typy aktivít sú označené symbolmi (*) objavovanie, (Î) experimentovanie a (±) diskusia.

Objavovanie (*) chápeme v duchu vytvorenia dostatočného priestoru na objavovanie poznatku priebežne usmerňovaného učiteľom (asistované objavovanie).

Experimentovanie (Î) chápeme v duchu vytvorenia dostatočného priestoru na experimentálnu prácu, a to buď samostatnú alebo podľa návodu.

Diskusiu (±) chápeme v duchu vytvorenia dostatočného priestoru na individuálne alebo kolektívne predebatovanie argumentov pre a proti nejakej hypotéze.

Aktivity uvedené v obsahovom štandarde nie sú záväzné, učiteľ však musí vytvoriť pre každého žiaka aspoň raz za mesiac priestor pre každú z týchto troch aktivít (t.j. objavovanie, experimentovanie, diskusia).

ZEM - NÁŠ DOMOV


Výkonový štandard Obsahový štandard
Slnečná sústava
Žiak:
  • rozumie rozdielom medzi predstavou plochej a guľatej Zeme; vie uviesť argumenty, pre ktoré ľudia v minulosti považovali Zem za plochú; vie uviesť argumenty, pre ktoré považujeme Zem za guľatú
  • rozumie rozdielom medzi geocentrickou a heliocentrickou predstavou planetárnej sústavy; vie uviesť argumenty, pre ktoré ľudia verili geocentrickej predstave; vie uviesť argumenty, pre ktoré považujeme za správnu heliocentrickú predstavu
  • rozumie súvisu časovej jednotky jeden rok s obiehaním Zeme okolo Slnka; rozumie súvisu časovej jednotky jeden deň s otáčaním Zeme okolo vlastnej osi; vie vysvetliť ako súvisí s týmito dvomi pohybmi pojem prestupný rok
  • rozumie súvisu časovej jednotky jeden mesiac s obiehaním Mesiaca okolo Zeme
  • rozumie súvisu rotácie Zeme okolo vlastnej osi so zemepisnými pojmami: svetové strany a časové pásma; vie odpovedať na otázky: ak je u nás ráno, čo je v Amerike?
  • rozumie súvisu sklonu zemskej osi so striedaním ročných období a vie odpovedať na otázky typu: ak je u nás leto, čo je v Austrálii? ; rozumie súvisu sklonu zemskej osi s podnebnými pásmami
  • vie charakterizovať podnebné pásma; o významných zemepisných oblastiach vie povedať, do ktorého pásma patria



hviezdy ako gule horúceho plynu, Slnko ako hviezda, slnečné žiarenie, priamočiare šírenie svetla

  • simulácia dňa a noci na glóbuse vreckovým lampášom (*,Î)
  • diskusia o rozdieloch medzi historickými (prirodzenými) a modernými predstavami o Zemi a vesmírnych telesách (±)
pohyb planét okolo Slnka, pohyb mesiacov okolo planét, zatmenia Slnka a Mesiaca, fázy Mesiaca, rotácia okolo vlastnej osi, poludníky, zemepisná dĺžka, časové pásma
  • simulácia zatmenia Slnka a Mesiaca alebo mesačných fáz pomocou lampáša a dvoch loptičiek (*,Î)
  • diskusia: v akej mesačnej fáze možno pozorovať zatmenie Slnka a Mesiaca? (±)
  • pozorovanie nočnej oblohy voľným okom, pohľad ďalekohľadom na Mesiac a iné zaujímavé objekty, napríklad planéty (Î)
  • tvorba modelu Slnečnej sústavy vo vhodnej mierke (Î)
Slnko ako zdroj energie, závislosť zohrievania povrchu Zeme od sklonu dopadajúcich lúčov, sklon zemskej osi a ročné obdobia, rovnobežky, zemepisná šírka a priemerná teplota, podnebné pásma
  • skúmanie závislosti vplyvu uhla medzi plochou a smerom dopadajúceho žiarenia pomocou infražiarovky, ktorá produkuje množstvo tepla, ktoré cítiť rukou (*,Î)
  • diskusia: prečo nie je osvetlená pologuľa rozpálená a neosvetlená zamrznutá (±)


Výkonový štandard Obsahový štandard
Zemský povrch
Žiak:
  • rozumie, že pevný povrch Zeme je v skutočnosti plastický a že v ňom prebiehajú veľmi pomalé (geologické) pohyby; vie, že niekedy môžu v zemskej kôre vzniknúť relatívne prudké pohyby, ktorých následkom sú zemetrasenia
  • rozumie podstate vzniku sopečnej činnosti a vzniku pohorí respektíve priekop sopečnou činnosťou
  • rozumie procesom pri ktorých vznikajú fosílne palivá, rozumie podstate vzniku ložísk minerálov a základným metódam ich ťažby a spracovania



vnútorná štruktúra Zeme, zemská kôra, vznik pohorí vrásnením a sopečnou činnosťou, kontinenty a oceány, zemetrasenia

  • modelovanie niektorých geologických procesov pomocou plastelíny alebo iných plastických materiálov (*,Î)
  • modelovanie vzniku rôznych tvarov sopečných pohorí vytláčaním roztoku škrobu alebo sadry cez rúrku (kužeľovité vrchy a štítové sopky (*,Î)
  • diskusia o kontinentálnom drifte (±)
nerastné suroviny: železná ruda, meď, zlato a striebro, diamanty a uhlie, zemný plyn a ropa, suroviny pre stavebné materiály
  • jednoduché pokusy k metódam získavania kovov a základom metalurgie, napríklad redukcia oxidov kovov uhlím (Î)
  • diskusia: ako sa dá na základe geologických vlastností terénu posúdiť, kde by sa mohli vyskytovať ložiská kovov alebo surovín na výrobu stavebných materiálov (±)
vplyv vody a vetra na ráz krajiny, pôda a jej erózia
  • vznik ložísk minerálov usadzovaním v mori a v riekach, ryžovanie zlata alebo iného ťažšieho prvku, napríklad železných pilín, z piesku (Î)
  • modelovanie vzniku riečnej delty pomocou prúdenia pramienka vody tenkou vrstvou jemného piesku (*,Î)


Výkonový štandard Obsahový štandard
Počasie
Žiak:
  • rozumie, že počasie je dôsledkom vyrovnávania teplôt a tlakov vzduchu; vie, že nerovnováha v teplotách a tlakoch je spôsobovaná nerovnomerným ohrievaním zemského povrchu slnečným žiarením
  • rozumie prevládajúcim smerom vetra v dôsledku rotácie Zeme a rôznej tepelnej kapacity oceánov a povrchu Zeme
  • rozumie kolobehu vody v prírode a vie uviesť príklady meteorologických prejavov tohto kolobehu
  • rozumie pojmom náveterná a záveterná strana z hľadiská množstva zrážok
  • vie z hľadiska prevládajúcich smerov vetra a rozmiestnenia pevnín a pohorí vysvetliť vznik rozsiahlych púštnych oblastí
  • vie merať teplotu a tlak vzduchu, namerané hodnoty zaznamenávať a prezentovať ich vo forme tabuľky aj grafu
  • rozumie blesku ako elektrickému javu a hromu ako sprievodnému akustickému javu; pozná základné spôsoby ochrany pred bleskami



vzduch a jeho zloženie, teplota a tlak vzduchu, prúdenie vzduchu, vlhkosť vzduchu

  • dlhodobé pozorovanie rannej alebo večernej teploty spolu s inými údajmi (napríklad o oblačnosti) - cieľom je pestovať schopnosť systematicky pozorovať a zaznamenávať namerané údaje, rovnako ako schopnosť oboznámiť s týmito údajmi spolužiakov (Î)
  • diskusia: odkiaľ vieme, že vzduch je niečo a nie nič? uviesť čo najviac dôvodov (±)
  • diskusia: odkedy vedia ľudia merať teplotu a tlak? ako vyzerali prvé merania týchto veličín? aké asi boli dovtedajšie predstavy o príčinách zmien počasia (±)
  • skúmanie prúdenia vzduchu v okolí vykurovacích telies pomocou pohybu ľahkých predmetov (*,Î), aplikovanie zistení na pohyby vzduchových más na Zemi (±)
vyparovanie vody, oblačnosť a zrážky, rôzne tepelné vlastnosti vody a zeme - vplyv na prúdenie vzduchu
  • meranie úhrnu zrážok počas búrky alebo snehovej prehánky s dôrazom na prípravu vhodného meracieho zariadenia, ktoré musí zabrániť rýchlemu odparovaniu vody alebo odfúknutiu padnutého snehu (Î)
elektrická iskra, blesk a hrom, elektrická vodivosť kovov, vody a zeme, bleskozvod
  • rozdelenie látok na vodiče a izolanty (*,
  • diskusia: vytvorenie nesprávnej teórie hromu a blesku (napr. na základe predstavy o štyroch živloch) a následná obhajoba alebo vyvracanie takejto teórie (±)


Výkonový štandard Obsahový štandard
Život na Zemi
Žiak:
  • rozumie súvisu podnebného pásma s tvarom a veľkosťou organizmov, ochranného sfarbenia, spôsobu obživy a podobne; vie uviesť niekoľko príkladov takého súvisu
  • vie uviesť príklady rastlinných spoločenstiev a spoločenstiev živočíchov na Slovensku a porovnať ich so spoločenstvami v iných zemepisných oblastiach Európy, Ameriky, Afriky, Ázie
  • chápe, ako podnebné pásmo a iné prírodné podmienky ovplyvňujú spôsob obživy ľudí a spôsob ich života; vie uviesť niekoľko príkladov ako prírodné podmienky ovplyvňujú vlastnosti rastlín a živočíchov



rastlinný porast typický pre jednotlivé podnebné pásma a nadmorské výšky,živočíchy a ich prispôsobenie sa prírodným podmienkam

  • pozorovanie účelnosti tvarov rastlinných a živočíšnych tiel (*, ±)
  • čo je život - diskusia v dvoch skupinách, z ktorej jedna sa snaží vymyslieť definíciu života a druhá sa snaží nájsť ku každej definícii nejaký protipríklad ( ±)


VECI OKOLO NÁS


Výkonový štandard Obsahový štandard
Pohyb (loď, auto, lietadlo, ...)
Žiak:
  • - chápe vztlakovú silu a vie, od ktorých parametrov závisí (Archimedov zákon); rozumie princípom plávania lode aj ponorky a lietania balónu.
  • - na kvalitatívnej úrovni (bez vzorcov) chápe súvis sily a pohybu, vie čo je odpor vzduchu a ako ho možno znižovať, vie čo je trenie a ako ho možno znižovať, chápe rozdiel medzi statickým a kinetickým trením, vie, že auto je trením poháňané (a odporom vzduchu brzdené)
  • - vie jednoduchými pokusmi ukázať, že tlak prúdiacej tekutiny súvisí s jej rýchlosťou; rozumie princípu lietadla
  • - chápe prúdový pohon založený na odvrhovaní materiálu



hmotnosť, objem, hustota a ich určovanie; sila a nadľahčovanie telies v kvapalinách

  • konštrukcia jednoduchých dvojramenných alebo pružinových váh (Î)
  • hra na Archimeda: meranie objemu telies odmerným valcom a meranie hustoty (Î)
  • objav vztlakovej sily ponáraním telies zavesených na silomere do vody (*,Î)
  • ponorením vajíčka do čistej (klesne na dno) a do slanej vody ukázať, že vztlaková sila závisí aj od hustoty kvapaliny (*,Î)
  • Prečo oceľová loď pláva? Ako závisí po-nor od nákladu? Ako funguje ponorka? (±)
  • Ako fungovali prvé parníky s vodným kolesom? Ako funguje lodná skrutka a ventilátor? (±)
  • stavba modelu využívajúceho prúd vody (vzduchu) na vznik rotačného pohybu (Î)
trenie, zákon zotrvačnosti, sila a pohyb
  • experimentovaním s rôznymi predmetmi a silomerami zistiť čo najviac o trení (*,Î)
  • diskusia o tom, aké rôzne sily pôsobia na telesá pri bežných pohyboch (±)
súvis tlaku a rýchlosti tekutiny, výsledný tlak pri obtekaní krídla lietadla vzduchom
  • jednoduché pokusy na demonštráciu súvisu rýchlosti tekutiny a tlaku (*,Î)
zákon akcie a reakcie
  • pozorovanie vzniku pohybu na skateboarde pri odhodení ťažšieho predmetu (*,Î)
  • stavba modelu rakety (s raketovým motor-čekom) alebo modelu auta či lode s prúdovým pohonom využívajúcim bombičky so stlačeným CO2 (na výrobu sódovky) (Î)


Výkonový štandard Obsahový štandard
Elektrina a magnetizmus (žiarovka, kompas, vysávač, ...)
Žiak:
  • - rozumie základným prvkom elektrických obvodov (zdroj napätia, vodiče, vypínače a prepínače, poistky, jednoduché spotrebiče - napr. žiarovka, zvonček, motor); vie navrhnúť jednoduché elektrické obvody s týmito prvkami; vie bezpečne použiť bežné zdroje elektrickej energie
  • - rozumie, že magnetmi sú niektoré špeciálne materiály (napr. oceľ, magnetit); chápe ktorým smerom pôsobia sily medzi magnetmi; vie, že magnetické materiály možno zmagnetovať pomocou iného magnetu a na základe toho chápe silu medzi magnetom a železnými predmetmi
  • - rozumie, ako funguje elektromagnet a pozná jeho jednoduché aplikácie
  • - pozná pojem geomagnetického poľa a rozumie, ako funguje kompas
  • - vie, že elektrický prúd má magnetické účinky a magnetické pole môže mať elektrické účinky; na kvalitatívnej úrovni (bez vzorcov) rozumie elektromagnetickej indukcii a chápe jej praktické využitie



zdroj elektrického napätia, elektrický prúd, možnosť úrazu prúdom, vodiče a izolanty, elektrický obvod a jeho schéma

  • nebezpečenstvo úrazu elektrickým prúdom, bezpečné a nebezpečné napätia, čo je nebezpečné - napätie alebo prúd (±,*)
  • zisťovanie vodivosti pomocou jednoduchého elektrického obvodu s LED-diódou, časť vodiča sa nahradí skúmaným materiálom (meď a iné kovy, grafit z ceruzky, sladká a slaná voda, rôzne plasty) (Î)
  • radenie žiaroviek paralelne a sériovo, vplyv zapojenia na jas žiaroviek
  • zapojenie lustrového (dvojokruhového) vypínača a zapojenie schodiskového osvetlenia (dvojprepínačové) (*,Î)
magnety a sily medzi nimi, kompas
  • pozorovanie pôsobenia medzi magnetmi, objav dvoch druhov pólov (*,Î)
  • objav, že železný predmet priložený k magnetu sa sám stáva magnetom (*)
  • jednoduchý kompas zo zmagnetovanej ihly položenej na hladinu vody (Î)
  • historický význam kompasu (±)
elektromagnet, elektromotor
  • vytvorenie elektromagnetu z cievky navinutej na železnom jadre a batérie (Î)
  • princíp elektrického zvončeka (*)
  • rozobrať elektromotorček a snažiť sa pochopiť, ako funguje (Î,*)
elektromagnetická indukcia, elektráreň
  • asistovaný objav elektromagnetickej indukcie pri hre s cievkami a magnetmi (Î)
  • stavba malej vodnej elektrárne (Î)


Výkonový štandard Obsahový štandard
Optika, akustika, termika (zrkadlo, gitara, chladnička, ... )
Žiak:
  • chápe priamočiare šírenie svetla a zákonitosti jeho odrazu od lesklých predmetov, rozumie princípu periskopu a vzniku viacnásobných odrazov v kaleidoskope, vie, že odraz svetla nastáva aj od rozhrania dvoch priehľadných prostredí
  • chápe lom svetla na rozhraní dvoch prostredí a rozklad svetla hranolom; vie, že dúha vzniká lomom svetla v kvapkách
  • rozumie, že zvuk sa prenáša od zdroja k uchu vzduchom alebo iným prostredím, vie odmerať rýchlosť zvuku, pozná súvis medzi výškou tónu a rýchlosťou kmitania
  • rozumie princípu chladenia odparovaním kvapaliny, chápe celkovú tepelnú bilanciu chladiacich zariadení a nutnosť odvodu vznikajúceho tepla



priamočiare šírenie svetla, odraz svetla

  • pozorovanie odrazu svetla od zrkadla v nádobe s vodou, do ktorej sa pridá trošku mlieka, sformulovanie zákonu odrazu (*)
  • výroba periskopu alebo kaleidoskopu (Î)
  • ako vzniká fatamorgána? (±)
lom svetla, rozklad bieleho svetla lomom
  • kvalitatívny opis lomu svetla na základe pozorovania zmeny dráhy laserového lúča pri prechode sklom alebo vodou (*,Î)
  • pozorovanie akvária s rybičkami - prečo niekedy vidno rybičku súčasne dvakrát (cez prednú aj bočnú stenu akvária)? (Î)
  • pozorovanie rozkladu svetla na vhodnom predmete (sklená trojuholníková vázička, akvárium naplnené vodou), zistenie, že modré svetlo sa láme viac než červené (*)
zvuk, rýchlosť zvuku, výška tónu
  • zvonček pod vývevou (Î)
  • meranie rýchlosti zvuku rôznymi metódami a diskusia presnosti týchto metód (Î)
  • hľadanie súvisu dĺžky struny, frekvencie jej kmitov a výšky tónu (Î)
chladenie odparovaním, chladiaci okruh
  • stavba jednoduchej klimatizácie v malej miestnosti - veľká mokrá plachta ofukovaná ventilátorom (Î)
  • diskusia: ako dosiahnuť uzavretý chladiaci systém (aby nebolo v miestnosti chladenej odparovaním vody o chvíľu veľmi vlhko)? Ako premeniť paru späť na kvapalinu? Prečo má chladnička kompresor? (±)


Výkonový štandard Obsahový štandard
Chémia v kuchyni (soľ, cukor, mlieko, ...)
Žiak:
  • rozumie, že podstatou horenia je oxidácia; pozná príklady pomalej oxidácie; vie, akú úlohu hrá oxidácia v našom organizme
  • vie, že kuchynská soľ je zlúčenina sodíka a chlóru; rozumie podstate rozpúšťania soli vo vode; rozumie významu soli pre ľudský organizmus a vie vysvetliť, odkiaľ a ako soľ získavame
  • vie, že ocot je kyselina; dokáže zistiť pomocou lakmusu, či je nejaký roztok kyslý alebo zásaditý, rozumie javu neutralizácie a vie, že pri ňom vznikajú soli
  • vie, že cukor je organická zlúčenina a chápe, že jeho spaľovaním získava telo energiu; rozumie rozdielu medzi jednoduchými cukrami a celulózou a vie, prečo nedokáže človek stráviť celulózu
  • vie, že mäso obsahuje bielkoviny; chápe význam bielkovín pre stavbu nášho tela
  • vie, že maslo je tuk a vie, aká je chemická povaha tukov; rozumie významu tukov pre organizmus
  • rozumie chemickej povahe mydla a saponátov; chápe, prečo sa tuky rozpúšťajú v mydlovej vode
  • vie vysvetliť, aké je zloženie mlieka a prečo je mlieko výživné



oxidácia, korózia, dýchanie

  • preskúmanie zmeny farby rozkrojených jabĺk - čo spôsobuje tento jav? (*,Î)
sodík, chlór, chlorid sodný, roztok
  • od čoho závisí rýchlosť rozpúšťania (*,Î)
  • elektrická vodivosť rôzne slanej vody (Î)
kyselina, zásada, lakmus, neutralizácia
  • určovanie kyslosti či zásaditosti roztoku pomocou červenej kapustovej vody (*,Î)
  • pozorovanie neutralizácie pomocou lakmusového papierika (Î)
glukóza, sacharóza, celulóza, škrob
  • rozklad škrobu na cukry (*,Î)
  • karamelizácia cukru (Î)
bielkoviny
  • Prečo vyzerá pečené mäso inak ako surové? Čo robí teplo s bielkovinami? (±)
  • Čo sa deje s bielkovinami pri šľahaní vaječných bielkov? (Î, ±)
tuky
  • pozorovanie tuku na chipsoch pod mikroskopom (Î)
mydlo, saponáty
  • jedlý olej v čistej a v mydlovej vode (Î)
  • výroba mydla (Î)
mlieko, koloidný roztok
  • vznik tvarohu po pridaní octu do mlieka, diskusia skutočnej výroby tvarohu (Î,±)
  • výroba masla zo smotany (Î)
  • výroba zmrzliny (Î)
  • materské mlieko a imunita kojencov (±)


ŽIVOT OKOLO NÁS


Výkonový štandard Obsahový štandard
Rastliny
Žiak:
  • chápe princípy pestovania poľnohospodárskych plodín ako aj základné metódy ich spracovania
  • pozná základné poľnohospodárske plodiny; vie o nich povedať, akú úlohu hrali v histórii ľudstva a akú hrajú v súčasnosti
  • v prípade jednej plodiny vie detailnejšie porozprávať o jej pestovaní a spracovaní
  • rozumie významu divo rastúcich rastlín, pozná základné typy rastlinných spoločenstiev, je si vedomý toho, že niektoré rastliny sú liečivé a iné jedovaté
  • chápe ako rastliny získavajú živiny a energiu, ako rastú, ako sa rozmnožujú
  • pozná základné orgány rastlín a ich funkciu; vie, akú úlohu hrajú v živote rastlín
  • vie, že orgány rastlín sa skladajú z pletív a pletivá z buniek



obilie, kukurica, zemiak, ryža, sója, cukrová trstina a repa, slnečnica a repka olejná, ľan a bavlna, korenie, kaučukovník

  • mletie obilia, príprava cesta, pečenie nekvaseného chleba, výroba cestoviny (Î)
  • extrakcia cukru z cukrovej repy (Î)
  • spletanie nitiek z prírodných materiálov a spletanie špagátu z nitiek (*,Î)
  • utkanie kúska tkaniny z nitiek (*,Î)
  • princíp kolovrátku a krosien (±)
lúka, les, prales
  • seminár o rôznych typoch liečivých a jedovatých rastlín a ich účinkoch (±)
voda a minerály, oxid uhličitý a kyslík, fotosyntéza (ich funkcia v živote rastlín)
  • pestovanie rastliny v rôznych podmienkach (zloženie vody, svetlo, ...) (*,Î)
koreň, stonka, listy, kvet, plod
orgán, pletivo, bunka
  • pozorovanie rôznych rastlinných pletív pod mikroskopom (Î)
  • pozorovanie buniek cibule pod mikroskopom (Î)


Výkonový štandard Obsahový štandard
Živočíchy
Žiak:
  • chápe princípy chovu domácich zvierat ako aj základné spôsoby ich využitia
  • pozná najvýznamnejšie zvieratá, ktoré človek využíva; vie povedať, akú úlohu hrali v histórii ľudstva a akú hrajú dnes
  • rozumie pojmu symbióza a vie uviesť niekoľko príkladov; rozumie pojmu parazit a vie uviesť niekoľko príkladov
  • rozumie vzťahom v ekosystéme, rozumie pojmom potravový reťazec a pyramída, vie uviesť príklad potravovej pyramídy v konkrétnom ekosystéme
  • chápe ako živočíchy získavajú živiny, ako energiu, ako rastú, ako sa rozmnožujú
  • pozná základné orgány živočíchov a vie, aká je ich funkcia, vie, že orgány sa skladajú z tkanív a tkanivá z buniek
  • má základnú predstavu o systematike živočíchov; vie uviesť príklady živočíchov príbuzných na určitej úrovni



dobytok, hydina, pes, kôň, ťava, včela, priadka morušová

  • rozdiely medi domestikovanými zvieratami a ich divými príbuznými (±)
  • šľachtenie a vlastnosti plemien (±)
ekosystémy, potravové reťazce, symbióza, parazit - hostiteľ
  • zostavenie potravových reťazcov a pyramídy v záhradnom ekosystéme (*,±)
  • bežné parazity ľudí a domácich zvierat a ochrana proti nim (±)
trávenie, dýchanie, pohyb, rozmnožovanie
  • Ako dokážu ryby dýchať pod vodou? Prečo sa krava dokáže pásť a lev nie? Čím je zvláštne rozmnožovanie slimákov, kaprov, štrkáčov, tučniakov a delfínov? (±)
bezstavovce a stavovce, ryby, obojživelníky, vtáky, cicavce, druh a plemeno
  • malé skupinky žiakov dostanú kartičky s množstvom vyobrazených rastlín a živočíchov a ich úlohou je usporiadať ich podľa nejakého systému (*)
  • predebatovanie výsledkov malých skupín vo veľkej skupine a porovnanie so skutočnou klasifikáciou rastlín a živočíchov (±)


Výkonový štandard Obsahový štandard
Človek
Žiak:
  • pozná životne dôležité orgány a rozumie, prečo sú dôležité, pozná ich umiestnenie v ľudskom tele a ich základnú funkciu
  • vie vysvetliť akú úlohu majú jednotlivé orgánové sústavy: dýchacia a obehová, tráviaca a vylučovacia, oporná a pohybová, nervová, rozmnožovacia; rozumie ako zhruba fungujú tieto orgánové sústavy
  • v prípade jednej orgánovej sústavy vie detailnejšie porozprávať o jej fungovaní
  • vie podrobnejšie vysvetliť: procesy prebiehajúce od požitia potravy až po vylúčenie nestrávených zvyškov a moču
  • rozumie základom zmyslového vnímania, pozná základné metódy ochrany zmyslových orgánov pred poškodením
  • rozumie zdravému fyzickému a psychic-kému vývoju človeka od narodenia až po starobu a základným metódam ako mu napomáhať, vie vysvetliť pojem tzv. civilizačné ochorenia a faktory, ktoré sa na nich podieľajú
  • rozumie mechanizmu vzniku a šírenia infekčných ochorení, mechanizmu ochrany pred infekčnými ochoreniami očkovaním



srdce, pľúca, pečeň, obličky, mozog, žalúdok, črevá
dýchanie; doprava kyslíka, živín, oxidu uhličitého a odpadových produktov cievami

  • žiaci vymyslia a zahrajú divadlo simulujúce niektoré procesy (vedenie nervového signálu, ...) žiakmi s pomocou jednoduchých pomôcok (guličky, loptičky, stavebnica lego)
zrak, sluch, čuch, chuť, hmat
  • uvedomenie si dôležitosti jednotlivých zmyslov pomocou simulovaného znefukčnenia niektorého z nich (šatka na oči, štuple do uší, ...) a vykonávania bežných úkonov
infarkt, vysoký krvný tlak, cukrovka, cholesterol, posilňovanie imunitného systému, psychohygiena, udržiavanie fyzickej zdatnosti
chrípka, hnisavá angína, žĺtačka


Výkonový štandard Obsahový štandard
Mikroorganizmy
Žiak:
  • chápe, že príčinou mnohých viditeľných javov (užitočných aj škodlivých) sú voľným okom neviditeľné mikroorganizmy; rozumie dôležitosti hygieny
  • vie, že kvasinky sú živé organizmy; rozumie ich úlohe pri kysnutí cesta a pri výrobe vína; vie o ich schopnosti kontaminovať a znehodnocovať potraviny
  • vie, že baktérie sú živé organizmy; rozumie ich prítomnosti v črevnej flóre a ich úlohe pri trávení, chápe, že niektoré typy baktérií sú príčinou chorôb
  • vie, že plesne sú živé organizmy; chápe, že sa využívajú pri výrobe antibiotík, rozumie prečo prítomnosť plesní v potravinách škodí zdraviu



kvasinky, plesne, baktérie, hygiena

  • výroba kvasených uhoriek (Î)
  • skúmanie rýchlosti rastu plesne od teploty, vlhkosti a ďalších podmienok (*, Î)
kvasenie cesta, výroba vína
  • pečenie chleba z kysnutého cesta (Î)
  • Odkiaľ vieme, že kvasinky sú živé? Ako ľudia ztistili, že práve ony spôsobujú kvasenie? (±)
kysnutie mlieka, angína
  • výroba jogurtu (Î)
  • diskusia o klobásovom jede (±)
antibiotiká, penicilín
konzervovanie potravín
  • Čo sa vlastne deje pri príprave kompótu? Ako všelijako vieme konzervovať potraviny a čo sa pritom deje? (±)


Rámcový vzdelávací plán pre oblasť Človek a príroda

© 2006, všetky práva vyhradené, by makiki.